Příspěvky uživatele

Sledovala som recepčnú a zistila som, že miesto pre mňa sa naozaj nájde. ,,Áno, to by mi vyhovovalo." uistila som recepčnú a prevzala som si kľúče z pultu. Z peňaženky v mojej ruke som vybrala peniaze. Pre istotu som ich spočítala, či som ich nedala menej, ale keď som zistila že nie, podala som ich recepčnej. Prešla som si prstami po vlasoch a milo som sa usmiala, keď som videla, že už prišiel iný zákazník. Pozdravila som sa a vybrala som sa aj s čiernym ruksakom k výťahu. Na chvíľu som sa však zastavila, či si nepôjdem najprv prezrieť mesto a potom prídem na izbu, no potom som si to rozmyslela a šla som predsa len zastaviť výťah. Až sa dvere predo mnou otvorili, nastúpila som a stačila som poschodie, na ktorom je moja izba. Teda izba s číslom 1. Vedela som, kto so mnou bude bývať, ale predsa som sa strachovala, že to bude niekto iný. Na krátko sa ma zmocnila bolesť hlavy, ktorá ustala až na poschodí. Pohľadom som vyhľadala izbu a šla som k nej. Zastala som pred dverami. Bolesť hlavy prišla opäť. Začala som zhlboka dýchať a dúfať, že to prejde. Nedokázala som sa pohnúť. Bolesť hlavy stále neutíchala. Možno to bolo kvôli tomu, že bolo ráno. Nikdy mi takto zavčasu nebolo najpríjemnejšie. Vopchala som kľúčik do zámky a skrútila som.
>>>Izba č. 1

Keď sa ku mne recepčná otočila, usmiala som sa. ,,Dobrý deň a ďakujem. Áno, rada by som sa tu ubytovala." odvetila som s úsmevom. Všimla som si ďalšie dievča, ktoré sa tu pravdepodobne tiež chcelo ubytovať. Napravila som si ruksak a v ruke som mierne pohodila skateboardom, vždy pripraveným na jazdu. V tej druhej som pevne zvierala peňaženku s vzormi vlkov. Vždy ma to štvalo. Vydýchla som si a sledovala som, či recepčná zareáguje. Obhliadla som sa znova po recepcii. Nezdalo sa mi to, nebol to sen. Určite bol ten luxus skutočný. Dúfala som, že ak dostanem izbu, budem mať spolubývajúcu. Možno som to mala povedať hneď. ,,Ak by to bolo možné, prosila by som si dvojlôžkovú izbu." otočila som sa späť k recepčnej. Pohľadom som zablúdila k dievčaťu vedľa mňa. V mysli sa mi vybavilo dievča. Dievča, ktoré mohlo zodpovedať mojej sestre. To dievča, kvôli ktorému som tu. Rozmýšľala som, kam pôjdem, až sa ubytujem. Pôjdem sa len prejsť po meste? Pôjdem hľadať niečo v okolí mesta? Pôjdem si užiť prvé dni na slobode?

Zastala som pred najvyššou budovou, o ktorej všetci vraveli že je to hotel. Najprv som tomu neverila. Nebola som vychovaná v takých podmienkach, aby som niečo takéto poznala. Hotel sa mi hnusil, pretože bol na mňa až priveľmi luxusný, no je to lepšia možnosť, ako spávať na ulici alebo len sa túlať po meste. Vydýchla som a vydala som sa k otáčajúcim sa dverám. Zatlačila som do nich a vošla som dnu. Stála som uprostred mnohých svetiel a samého luxusu. Na sebe som nemala práve najlepšie oblečenie, keďže odkedy som odišla z domova som si veľa vecí nekúpila. Ale úplne mi to stačilo. Dúfala som, že budem mať dosť peňazí. Napravila som si tmavo modré, otrhané tričko a mierne som si potiahla vyššie tmavo modré vybíjané nohavice. Bola som za to, že si hneď ako sa ubytujem pôjdem niečo kúpiť. Bolo by dobre, ak by som našla Nákupné centrum. Podišla som k recepcii a čakala som, až dorazí recepčná. Položila som si k pultu čierny ruksak značky Adidas a vybrala som si peňaženku. Ešte pri odchode ma jedna milá pani z domova dostatočne vybavila peniazmi. Teda by som mala mať dosť na to, aby som si našla izbu.