Příspěvky uživatele

Keď som videl ako sa usmieva, až ma zahrialo pri srdci. Príjemná zmena, keď doteraz odomňa ľudia skôr utekali.
"Vznešená dáma by sa mohla prestať klaňať, lebo veličenstvo sa začne znovu červenať," zasmial som sa a pozrel na ňu. Prekvapilo ma keď prišla bližšie ku mne, no necúvol som a zahľadel sa jej do očí. Povedala, že sa volá Natali, s prízvukom ktorý som nepoznal veľmi dobre, no aj tak som ho vedel hneď zaradiť.
"Vznešená dáma je z Francúzska alebo má len také meno?" spýtal som sa a potom mi napadlo, že by bolo tiež vhodné sa predstaviť.
"Moje meno je Ryan," povedal som a tiež sa uklonil a pousmial. Všimol som si, že si ma prezerá, no nie že by mi to vadilo. Taktiež mi neušlo, keď jej pohľad zablúdil k parketu. Nie že by som tancoval každý deň, no bol som si vedomý toho, že nie som žiadne drevo, preto som nemal strach a vystrel k nej ruku.
"Smiem požiadať o tanec?" spýtal som sa s nádejou v hlase.

// pardon že také krátke, ale musím ešte variť tak len odbieham k pc :D

// Prepáč ale musím ísť, takže odpíšem zajtra večer (ak sa mi podarí byť doma)

Keď mi rukou naznačila, že mám počkať, napadlo mi, či som ju nevystrašil a nechce čo najrýchlejšie utiecť. Hneď ako mi to prišlo na um som sa začervenal a radšej sklonil hlavu. Ešte lepšie, stalker a rajčina v jednom, chudák dievča, čo si o mne pomyslí. horúčkovito som rozmýšľal čo robiť, či sa otočiť a utiecť hneď v tom momente alebo čakať čo bude ďalej. Našťastie som sa rozhodol pre druhú možnosť a keď som hlavu znovu zdvihol, tváril som sa mierne pobavene a bez akýchkoľvek iných emócii. No musím uznať, že keď konečne vykročila smerom k baru, uľavilo sa mi. Kým si objednávala, snažil som sa pozerať všade možne, len nie na ňu, čo bolo pre mňa, samozrejme z neznámeho dôvodu, veľmi ťažké. Keď sa ku mne konečne ozvala a zasmiala sa, musel som sa usmiať aj ja, keďže som si nemohol pomôcť.
"Och áno, veličenstvo si nemohlo nevšimnúť váš tanec, ktorý bol vskutku... veľkolepý," povedal som hlasom, dosť hlasným na to aby ma počula, no nie príliš, aby to zas nepočuli náhodný okoloidúci. Hoci náhodný okoloidúci sú väčšinou v takom stave, že dosť pochybujem, že vôbec niečo vnímajú. pomyslel som si a kútikom oka pozeral na dievča. Zblízka bola ešte krajšia ako z diaľky, hlavne jej oči a vlasy, no viac som si nestihol všimnúť, keďže som ju nechcel očumovať až moc okato a preto som sa radšej znovu zahľadel inam.

// Kavárna Science Café

Ani neviem ako som prebehol cez park, snažiac sa čo najrýchlejšie dostať niekam do tepla. Hneď ako som vošiel do klubu, uvedomil som si, že som na správnom mieste, keďže tu bolo teplo až príliš. Keďže som tu bol prvý krát, chvíľu mi trvalo kým som sa zorientoval a našiel bar medzi tou masou ľudí. Vybral som sa tým smerom, pričom som sa neustále obzeral. Musím uznať, že to tu vyzerá celkom fajn. pomyslel som si keď som sa konečne dostal k baru.
"Vodku poprosím," povedal som automaticky, až potom som sa zarazil, lebo som si spomenul na to ako mi sestra stále dohovárala, ako si mám dávať pozor keď pijem, vraj kvôli tomu, aby ma nemusela domov odtiahnúť, no ja som vedel, že sa bojí kvôli otcovi. No tak ako zakaždým, aj teraz som ju vypil naraz, bez výčitiek. Ešte nikdy sa mi nepodarilo opiť tak, aby som nad sebou stratil kontrolu, preto som sa neobával, že by som si urobil hanbu. Otočil som sa chrbtom k baru a lakťami sa oň oprel. Začal som pozorovať ľudí, tak ako vždy keď som bol niekde vonku. Nevedno prečo, ale ľudia ma fascinovali, možno tým, že som bol v podstate samotár a s nikým sa predtým nebavil, preto som nevedel odhadnúť čo si myslia, ani čo urobia, no veľmi ma bavilo rozmýšľať nad tým. No po chvíli mi došlo, že tu bol objektov na pozorovanie nedostatok. Väčšina bola opitá, alebo nezaujímavá. No v tom mi pohľad padol na dievča v strede parketu. Nechápal som, ako som si ju mohol všimnúť tak neskoro, keďže dosť vyčnievala z davu. Chvíľu som ju pozoroval, takže som stihol zachytiť to ako k nej prišiel nejaký chlap, aj to čo s ním urobila. Pousmial som sa. Tak tá je výnimočne zaujímavá. pomyslel som si a naďalej ju pozoroval. Nevedel som, či vycítila, že sa na ňu pozerám, no stretli sa nám pohľady a mňa na chvíľu zamrazilo. Vynikajúco, ešte si bude myslieť, že som nejaký psycho čo ju tu celý čas očumuje. nadával som sám sebe, no po tom ako sa usmiala sa mi uľavilo. No stále tu bol problém, že som nevedel ako sa ľuďom prihovárať, preto som jej len hlavou naznačil aby prišla ona za mnou a dúfal som, že neskončím ako ten chlap predtým.

Keď Ayleen rozprávala o svojej rodine prišlo mi jej trochu ľúto. Hoci ma veľmi zaujímalo, čo sa jej mohlo stať, vedel som, že by bolo veľmi nevhodné sa na to vypytovať a preto som mlčal a keď dohovorila a usmiala sa, usmial som sa tiež.
"Jasné, veď nepoznám nikoho kto by nebol rád, kebyže si môže len tak zalietať, hoci aj v takomto počasí," povedal som, no potom som si uvedomil, že ja vlastne moc ľudí nepoznám. Vlastne, okrem mojej rodiny nepoznám dobre nikoho. Tých zopár ľudí v škole s ktorými som sa aj tak nebavil sa zrejme nerátajú. pomyslel som si a vzápätí sa tiež postavil a nasledoval Ayleen k pultu. Vytiahol som svoju peňaženku a zaplatil za kávu, pričom som sa nezabudol milo usmiať na čašníčku.
"Dovidenia," pozdravil som sa a šiel za Ayleen k dverám.
"Jasné, bolo mi s tebou fajn, budem rád keď si to zopakujeme," povedal som a otvoril dvere, pričom ma ovanul ľadový vietor. Stačilo pár sekúnd a bol som zmrznutý na kosť. Asi nebude vhodné túlať sa po vonku, musím ísť niekam do tepla. povedal som si, na poslednú chvíľu ešte zakýval Ayleen a vybral sa smerom do parku, nevediac kde skončím.

// Club Buena

// Jojo jasné, niekedy zopakujeme :3 moc dík za hru :)

Keď Ayleen povedala, že sestra ma neprestala mať rada, stále som si myslel svoje, hoci najradšej by som tomu bol uveril. No poznal som svoju sestru až pridobre, preto som vedel, že hoci na prvá pohľad je milá, tichá a veľmi priateľská, pravda je opakom, lebo moja sestra sa správala ako schizofrenik, raz bola naozaj milá a priateľská, no väčšinou bývala výbušná a hádala sa pre každú maličkosť. Keby na mňa nebola nahnevaná, prečo by mi aspoň nezavolala? pomyslel som si, no navonok som sa tváril, že je všetko v poriadku.
"Asi máš pravdu. Budem to riešiť neskôr, teraz keď chcem začať nový život sa nechcem zaoberať problémami. A hlavne tými rodinnými." povedal som a pousmial sa. Keď som sa tak nad tým zamyslel, toto bolo prvý krát čo som sa s niekým normálne bavil, bez toho, že by si dotyčná osoba odomňa držala odstup, len kvôli tomu, že si myslela, že som obyčajný rozmaznaný zbohatlík. Ani by som si nebol myslel, že to môže byť také fajn, len tak sa s niekým porozprávať. prebehlo mi hlavou a hoci som na to nemal dôvod, znovu som sa pousmial.
"Čo, chceš to skúsiť? Veď čo sa môže stať, prinajhoršom si zalietame." povedal som a s prižmúrenými očami som pozoroval počasie za oknami kaviarne, no po chvíľke som s očakávaním znovu pozrel na Ayleen.

Počkal som kým sa Ayleen vráti aj s čajom. Usmial som sa na ňu, no keď spomenula moju sestru, zvážnel som.
"Áno, máme sa veľmi radi, je to jediná osoba s ktorou dokážem vychádzať bez hádok. Teda... mali sme, lebo som ju zradil, aspoň ja mám taký pocit, hoci som to nechcel, povedal som a sklonil hlavu. Na jednej strane som o tom hovoriť nechcel, no bol som zvyknutý, že sa o všetko delím so svojou sestrou a ťažko sa toho dalo zbaviť.
"Neboj, určite sa vrátia," odvetil som a usmial sa.
"V jazere?! Tak to si musela navigovať... ehm... veľmi dobre," povedal som a pomedzi to sa dusil smiechom.
"Och chudáci... neviem, u nás nikdy nič takéto nebolo. Ale vieš, raz odtiaľto budeme musieť ísť, lebo dosť pochybujem, že nás tu nechajú bývať," takmer som zašepkal a nenápadne som sa pozrel na obsluhu.

// Ďakujem Stellušiakovi za odkaz :3 :D

"Tak... čo sa mňa týka, sťahovanie som plánoval celý život, jediné čo ma držalo doma bola sestra," povzdychol som si. Zaregistroval som, že v kaviarni pribudlo zopár ľudí no v tú chvíľu som bol až priveľmi zahrabaný do svojich myšlienok aby som im venoval pozornosť.
"Och jasné, to by bolo super, rád spoznám nových ľudí. Nemuseli sa prepadnúť od zem, možno ich len odfúklo, to je pravdepodobnejšie," povedal som a zasmial sa. "Asi si nemala šťastie na normálnych ľudí. Vidíš, ešteže si stretla mňa," povedal som a veselo žmurkol. "A čo sa máp týka, tie by som všetky spálil, sú zbytočné, nepoznám nikoho kto by sa v nich vyznal," zahundral som a keď spomenula dážď, pozrel som von oknom. Dážď vystriedal vietor ešte silnejší ako predtým. Vynikajúco, veľmi pekné privítanie od tohto miesta. pomyslel som si a pozrel na Ayleen. "Nie, vďaka, nedám si už nič," odpovedal som a čakal kým sa vráti.

// Rómeo a Júlia :3 romantika musí byť :D

// Som na roztrhanie ako vidím :D

Keď rozprávala o kraboch po chrbte mi prebehli zimomriavky. "Nesympatický je slabé slovo. A to som rád že som zatiaľ stretol len tie malé, keby vidím toho japonského čo má metrové nohy asi umriem rovno tam na mieste," povedal som a znovu ma striaslo. "Cestovkou?" spýtal som sa prekvapene. "To by som bral tiež, bohužiaľ ja som z domu musel odísť dosť narýchlo, preto som nič nestihol vybaviť... Dúfam, že aj ja tu spoznám zopár ľudí. Hoci doteraz som žil ako samotár, zišlo by sa to zmeniť," povedal som a usmial sa. "Ale napríklad ja by som bral si len tak zalietať, hoci asi nie v tomto počasí..." pohľad mi znovu zaletel k oknu. Zišlo by sa poprosiť tunajší personál nech nás tu nechá prespať, lebo ja vonku určite nejdem... pomyslel som si. Na Ayleen bolo vidieť, že sa mierne zľakla keď som sa jej pýtal prečo ju to zaujíma a to ma rozosmialo. "Nie v pohode, bola to normálna otázka. A budem veľmi rád keď mi to tu poukazuješ, aspoň to nebudem musieť preliezať sám s mapou v ruke, hoci myslím, že ani tá by mi nepomohla," odpovedal som.

"No výborne, treba prevetrať kreditku!" povedal som a znovu sa zasmial. Teda ak som ju doteraz nestratil. pomyslel som si, ale to už som nahlas radšej nehovoril. "Vlastne áno, no aj tých pár metrov stačí na to aby si zamrzla." pozrel som sa von oknom a počasie tam akoby chcelo potvrdiť, že hovorím pravdu.
"Moment, kraby?!" zhrozil som sa. "Ako osemročnému sa mi jeden zachytil klepetom o prst na nohe. Odvtedy mám z nich panický strach. Ale to radšej nikomu nehovor, bol by som rád keby to zostalo tajomstvom." dodal som šeptom a žmurkol.
"Ja som pol dňa blúdil kým som ten hotel našiel." pokrútil som hlavou nad svojou nemožnosťou. "3 týždne, to síce stále nie je veľa ale predpokladám, že to tu už celkom poznáš. Ľudí, mesto, a tak. A ten vietor-áno, na to nemusím byť ani meteorológ aby som povedal, že keď vyjde vonku niekto extra malý tak hodnú chvíľu bude lietať ponad mesto." povedal som a znovu sa zasmial. Ten smiech na vlastných vtipoch by mi mal byť trápny. Ale kupodivu nie je. Čo už... prebehlo mi hlavou, no myšlienku mi prerušila jej ďalšia otázka.
"Hmmm, izba číslo 5, prečo ťa to zaujíma?" spýtal som sa sladkým hláskom a prižmúril oči, veľmi zvedavý na jej odpoveď.

Po tom čo povedala o tunajšom počasí som sa musel zasmiať. "Tak to mám asi problém, keďže väčšina mojich vecí sa hodí len na leto. Asi by som mal čím skôr zájsť do obchodu, inak tu zamrznem." povedal som a pozrel sa von z okna, čo som vzápätí aj oľutoval. "No nič, vyzerá to tak, že sa sem môžem rovno nasťahovať, lebo vonku sa tak skoro nedostanem." povedal som viacmenej sám sebe a povzdychol si. Znovu som sa zahľadel na Ayleen a spýtal sa: "Ono tu je aj zátoka?" znovu som sa pousmial "To vieš, zatiaľ tu poznám len hotel a túto kaviareň. A myslím, že to tak aj zostane, keďže mám nulový zmysel pre orientáciu a keby sa mám z nejakého miesta dostať sám naspäť k hotelu skončím v inej krajine." dodal som a zahľadel sa do už prázdneho pohára.
Keď sa ma spýtala kedy som prišiel chvíľu som musel rozmýšľať. "Vlastne asi len 2 dni, myslím. Teda pokiaľ môj spánok netrval týždeň. Čo ty?" so záujmom som čakal na odpoveď.

So záujmom som počúval Ayleen. "Páni, to je super. Moji rodičia určite ani nerozmýšľali nad menom dopredu, mama povedala čo jej prvé napadlo." povedal som a v tom momente mi zmizol úsmev z tváre. Výborne, to by som nebol ja keby hneď v prvej sekunde nespomeniem svoju úžasnú rodinku. pomyslel som si a donútil sa zatváriť normálne.
"Ja? Nič nezvyčajné, Amerika. Konkrétne z Kalifornie. Ale nepríde mi to tam také úžasné ako väčšine ľudí. Som tu síce len chvíľu, no páči sa mi tu oveľa viac." povedal som a znovu si odpil z kávy. Začínala pomaly chladnúť, preto som ju radšej dopil hneď a zadíval sa von oknom.
"Ale musím uznať, že počasie tam kde som býval bolo omnoho lepšie. Nezmokla si náhodou?" povedal som, obrátil pohľad späť na Ayleen a uškrnul sa.