Příspěvky uživatele

Stellin prekvapený výraz mi urobil ešte väčšiu radosť. No potom som v chrbte pocítil bodnutie a následnú bolesť. Zrazu mi došlo úplne všetko čo som urobil a tackavo som odstúpil od Stelly. Pohľadom som prešiel po celej jaskyni, najhoršie na tom bolo, že som si pamätal úplne každú jednu vec, ktorú som urobil, od hodu Stellinou mačkou, až po to, ako som ju chcel zabiť. Nevedel som, ako dlho som tam tak stál a rozhliadal sa, až nakoniec mi pohľad padol na dýku, práve padajúcu z mojej ruky. Zrazu som sa cítil nejak mdlo a podlomili sa mi kolená. Ako som tam tak ležal a pozeral do stropu, došlo mi, že tá rana do chrbta bola asi od démona a teraz som priam mohol cítiť jed šíriaci sa v mojom tele. Prečo to tá vypelichaná stará rašpľa urobila? Veď som jej predsa slúžil... pri spomienke na to všetko, čo ma donútila urobiť mi prišlo zle. Zrazu som nad sebou zbadal Nat a aj keď ma zmysly pomaly ale isto opúšťali, zachytil som jej slová adresované Stelle. Takže Luka tá háveď bodla tiež... Hoci som naňho žiarlil, teraz ma to nepotešilo, vedel som, že keby sa mu niečo stalo, Nat by to zničilo. Nevládal som mať otvorené oči, bol som tak ospalý ako nikdy predtým. Ktovie prečo som si neuvedomoval, že keby teraz zaspím, zrejme sa už nezobudím. Zomriem? Preblesklo mi hlavou, čo bolo vlastne celkom vtipné, lebo rovnaká vec mi napadla aj pri premene na lovca. No terajšia situácia bola omnoho vážnejšia. Okolité zvuky som už nevnímal, jediné čo som cítil bolo, ako mi Nat podložila pod hlavu mikinu a odišla. Chcel som za ňou aspoň otočiť hlavu, no upadol som do bezvedomia.
Prebralo ma až to, ako ma niekto zdvíhal zo zeme. Prekvapilo ma, že to bola Stella, teda aspoň som myslel, že to bola ona, keďže oči som neotvoril, no kto iný by mohol spomínať chipsy v situácii ako bola táto. Tak som sa len nechal vliecť, nevedno kam, no dúfal som, že to bude čo najďalej od tejto diery.

// Institut

Až keď som zaútočil, uvedomil som si svoju chybu. V tom amoku som konal neuvážene a tak to aj dopadlo - skončil som bez zbrane a pritlačený ku stene. Necítil som strach, povedal som si, že mi nevadí, ak tu mám umrieť, stačí ak zoberiem zo sebou aj zopár ďalších, aby mala moja pani pokoj.
"Viem, že ťa moje pozadie veľmi láka, no sklamem ťa, žiadne tetovania tam mať nechcem, jedine, že by som to dostal ako povel od mojej kráľovnej," precedil som pomedzi zuby a chvíľu sa na ňu pozeral, premýšľajúc nad tým, ako sa z tejto situácie dostať.
Zrazu som zbadal dýku, čo mala na opasku a svitlo mi. Venoval som jej jeden zo svojich psychopatických úsmevov a ľavou rukou chytil tú ostrú vec pri mojom krku. Bolo mi jedno, že zrejme som tým ukončil jej funkčnosť, len som ju odťahoval čo najďalej od svojho krku a keď som bol mimo ohrozenia života, odsotil som bloncku od seba, pričom som jej druhou rukou vytiahol dýku spoza opaska. Tú jej zbraň som jej nechal, bolo mi jasné, že odhadzovať ju by bola strata času, beztak by ju nejak získala spať, alebo vytiahla odniekiaľ novú. Zatiaľ mi stačilo, že tentokrát je to ona pritlačená na stene s nožom pod krkom.
"Nevidím dôvod, prečo by som ti mal s hocičím pomáhať. A ešte raz uraz moju pani a prídeš o tie tvoje pekné peroxidové vlásky, spolu aj s polkou hlavy," zašepkal som a ešte viac jej pritlačil dýku na krk.

// Beztak by si ma bola doriadila, takto do toho idem dobrovoľne :D:D

Po tom, čo sa z chodby prestali ozývať zvuky boja som si vydýchol. Najprv som si myslel, že démoni sa ich všetkých zbavili a my budeme mať pokoj. Už som sa nadšene šiel rozbehnúť k mojej pani po ďalšie rozkazy, keď nám našu šťastnú chvíľku narušila nejaká bloncka. A postupne prichádzali ďalší a ďalší. Zastal som primrznutý na mieste a len si všetkých tých neželaných hostí premeriaval pohľadom, rovnako ako oni nás. Výrazy na ich tvárach hovorili, že zrejme čakali čokoľvek, len nie toto. Ako som si stihol všimnúť, po boji s démonmi nevyzerali najlepšie, čo mi dodalo odvahu a škodoradostne som sa uškrnul. Rozhodne sme na tom boli lepšie, aj keď sme mali len tie...no dá sa povedať dosť biedne zbrane. Zrazu mi doplo, odkiaľ tú bloncku a ešte jedno dievča poznám.
"No jasné, vy ste boli predsa v tej budove odkiaľ som odišiel, keď ma osvietilo! Hej blondie, kde máš tú meow meow lietajúcu vypĺznutú vec?" spýtal som sa s úsmevom, akoby sa nič nedialo. No potom tá bloncka urobila niečo čo nemala-urazila moju pani. V tom momente som schytil také nervy, až mi bolo jedno, čo so mnou bude a poháňaný rozkazom mojej pani som sa k nej rozbehol, pevne zvierajúc meč v obidvoch rukách. Keď som bol kúsok od nej, odrazil som sa do skoku a celou silou sa po nej mečom zahnal, samozrejme mieriac na hlavu.

// no akože mala som ti čo poslať :D to už radšej kanibalistického Jožka Karbobrúsku ako toho čo tam kastroval tých chudákov preboha :D

Z chodby ku mne doliehal hluk a ja som bol čím ďalej, tým viac nervóznejší, keďže nepriatelia mojej pani (a tým pádom aj moji) boli už blízko. Postavil som sa na miesto, ktoré bolo podľa nej najlepšie a prijal od nej tú guličku. Chvíľu som si ju obzeral, nevyzerala veľmi lákavo, no keď mi mala pomôcť poraziť všetkých tých otravných návštevníkov, radšej som ju zjedol. A dobre som aj urobil, nikdy predtým som sa necítil tak plný energie a sily, aj nervozita niekam zmizla. Bez pohnutia som stál na mieste a načúval zvukom, pripravený skočiť po prvom tvorovi, ktorý sa predo mnou objaví. No podľa zvukov sa dalo usúdiť, že aktuálne sa zabávajú s démonmi, ktorých poslala moja pani a tak skoro neprídu, tak som aspoň čakal kým sa Ashley vráti a podá hlásenie. Mohla by si pohnúť... pomyslel som si. Trpezlivosť nebola mojou najsilnejšou stránkou a ja už som sa nevedel dočkať toho, ako sa ich zbavíme a potom si budeme v pokoji žiť s našou kráľovnou.

Pokojne a bez pohnutia som znášal ten kamenný dážď, hoci som už po celom tele mal modriny a škrabance. Pani určite mala dôvod, prečo to robí, tak som nemal prečo namietať. Keď som videl, akú dôležitú úlohu dala Lukovi, začalo to vo mne vrieť, no len som zaťal zuby a radšej venoval pozornosť zvukom prichádzajúcim zvonku. Chytala ma panika, hoci ma trochu ukľudnilo keď moja pani vytvorila tie dve...veci. Aspoň sa k nám nedostanú tak ľahko... Ja nechcem odísť, chcem tu zostať pri mojej kráľovnej a slúžiť jej do konca života a nedovolím nikomu, aby mi to prekazil! Prijal som od mojej pani meč a postavil sa k ostatným, pripravený brániť to, čo bolo môjmu srdcu najdrahšie.
"Položiť život? Bez problémov," precedil som pomedzi zuby a napäto čakal, kedy kto zaútočí.

// pardon za krátkosť ale nestíham :D

// Mi je jedno čo so mnou urobíš, hlavne nech mám na sebe aspoň kúsok oblečenia :D:D

Znovu mi až srdce podskočilo od radosti, keď povedala, že pôjdem posledný. Ako sa hovorí, to najlepšie nakoniec, určite preto ma moja pani vybrala! Pozoroval som, ako sa predviedli tí dvaja predomnou a keď prišiel rad na mňa, trochu som znervóznel, keďže to bolo prvý krát, čo som niečo takéto robil a bál som sa, že to pred očami mojej kráľovnej pokazím. Ukľudňoval som sa tým, že tanečník som výborný, tak snáď mi to vyjde. Hoci bolo tu niečo, čo mi nahováralo, nech to nerobím, no všetko som teraz ignoroval a sústredil sa len na tanec. Pomaly som si vyzliekal časti oblečenia, ktorých nebolo nejak veľa, až kým som neskončil úplne nahý. No hoci som bol pred svojou pani, nedokázal som potlačiť hanblivosť a preto keď som skončil, ihneď som zo zeme pozbieral časti svojho oblečenia a hodil ich na seba, čakajúc na ďalšie príkazy.

// Muahaha, tam máš lamo, Ryan tu nahatý behať nebude ani keby čo bolo :D

Keď spomenula lízatka začal som poskakovať a tlieskať rukami. Už som sa nevedel dočkať, kedy mi moja pani niečo podaruje a teraz to prišlo. Keď vybrala žaby na paličke dobre že mi oči nevypadli. Od dojatia mi až takmer znovu vyhŕkli do očí slzy. Chcel som si ju síce pridať do svojej zbierky, no nechcel som moju pani uraziť, preto som žabu začal čo najpomalšie prežúvať, aby mi dlho vydržala. Už dávno som nič lepšie nejedol.Ten sliz rozplývajúci sa na jazyku, no proste dokonalosť.
Ešte stále obhrýzajúc žabu som pozrel na Luka, ktorý sa prejavil veľmi veľkoryso a podaroval mi nejaké blchy. Takto šťastný som snáď ešte nikdy nebol. Rozhodol som sa splniť prianie kráľovnej a nazbierať plný kotol lahôdok, preto som sa vybral hlbšie do jaskyne. Žaba bola už síce zjedená, no paličku som si nechal, čo sa mi vyplatilo pri zbieraní všetkého živého čo som našiel.
Keď na paličke už viac nebolo miesta, spokojný sám so sebou som sa začal vracať smerom späť k mojej kráľovnej, no cestou som natrafil na obrovského pavúka. Bohužiaľ, bol na strope. Chvíľu som rozmýšľal, čo robiť, bola by predsa chyba nechať si újsť takú príležitosť, preto som si vyzul jedinú topánku (až teraz som si všimol, že druhá mi chýbala) a hodil ju po ňom. Akoby zázrakom som sa hneď na prvý pokus trafil a keď pavúk omráčený spadol na zem, vzal som ho a rozbehol sa ku kotlu. Chodiť naboso nebolo veľmi pohodlné, hlavne keď som si každú chvíľu oškrel nohu o ostré výčnelky, no bolo mi to všetko ukradnuté. Zhrnul som všetky svoje úlovky z paličky a pokračoval som v hľadaní.

// Super, kóma, čo viac si priať ^~^ to by sa rovno mohla vytvoriť psychiatria kam by sme sa presťahovali...doživotne :D

// Akože obaja tu skapeme, čiže nebude mať ani jedného? :D:D
Na následky by som sa radšej nepýtala, jak ju poznám tak...nechci vedieť

// Potom by sa to niečo mohlo presunúť aj k Ryanovi poprosím :D

// Dobre, ale ja už sa naozaj začínam báť :D