Příspěvky uživatele

"Áno, áno v pohode ... celkom..." Prehĺtla som. Je veľmi milá. V hlave som si vybavovala spomienky z Poľska. Tie lúky, nádherné lesy. Nat mi ponúkla to, že nenapijem sa alkoholu. Moc som vtedy nevnímala ale to čo si pamätám bolo to, že "žiadny alkohol." Nat sa ma snažila dotiahnúť k baru a po chvíľke ťahanie som sa tam dostala. Objednala mi horkú čokoládu a sebe pomarančový džús. to fakt kvôli mne tu bude so mnou sedieť? To je fakt dobré dievča.
Horká čokoláda prišla a ja som sa mohla "ponoriť" do tej úžasnej chute. "Mňamky! Fakt sa mi tršoku uľavilo." symbolicky som sa usmiala na Nat. Tá čokoláda je fakt chutná a tá chuť mi na pár stotín sekundy pomohla zabudnúť na spomienky. Nat sa ma spýtala čo sa mi tam stalo. "Ako myslíš kde? Ja teraz iba spomínam ... no ale s tým ťa nejdem zaťažovať." zobrala som lyžičku a zamiešala si horkú čokoládu. Na Nat som videla, že vidí na mne tie pohľady ale to som v tej chvíli neriešila.
Onedlho prišli tí chalani a dali jej pár perverzných ponúk. Tu sú ake hnusáci... fakt sú opitý a zhulený. Postavila som sa a tým chalanom povedala : "Keď chceš niečo povedať najprv sa uisiti že tvoj jazyk je prepojený s mozgom!". Odstrčila som ich.

Čudovala som sa, že nepoznala tých chalanov. Baviť sa s niekym koho nepoznám?! To je troška pod úroveň ale musíme priznať že Nat má asi už aj niečo vypité ... Chalani vyzerali dosť pervérzne, opito a zhulene. Keď som si ich pozerala nemala som z nich dobrý pocit. Mala som taký pocit, že by dokázali hocikomu ublížiť. Ich pohyby sa mi zdali dosť vyzývavo. Keď sa pozreli na mňa vždy mi prišlo zle.
Neskôr som zasa zamerala myseľ na toho chlapíka vedľa. Ten smrad mi čím viac a viac vadí! Neznášam smrad z cigariet... a dosť! Už som išla niečo tomu chlapíkovi povedať až ho Nat upozornila a to veľmi efektívne. Zasmiala som sa.
Keď sa ma Nat spýtala či si niečo dám odvetila som : Dala by som si ... vyber mi čo chceš." povedala som sklamane. Život je boj. Ešte že sú tu ľudia ako je Nat a Dray. Aj tak ... je mi to strašne všetko ľúto. Povzdychla som si. Nat ma začala ťahať za ruku smerom k baru. Jej stisk bol veľmi pevný a zdalo sa mi že je nejako cvičená ale s tým som sa nezaoberala. No dobre... nech ma odtiahne aj na kraj sveta.
Všade blikali svetlá a mne prišlo zle. Bola mi zima. Ten chlad, pocit že ti tvoji známi odišli zo života ... čo z toho nenávidieť? Slzy sa mi už zasa chceli tlačiť z očí ale ovládla som sa a neplakala, kvôli Nat aby som jej nerobila starosti. Ale aj keď sa mi zdá že Nat nie je práve ten ľutovací typ.

"No, prišla som sa odreagovať." - odpovedala som na otázku od Nat. Usmiala som sa na ňu a spýtala sa : "Kto sú tí chalani?". Mám ju pozvať na jedno ... alebo nie? Obzrela som sa okolo seba. Kývla som na DJ ale ten si toho očividne nevšimol. Nech dá iný žáner hudby... Bola som stále dosť zahanbená a nervózna. Na Nat ale nevyzeralo že by ju môj tón nejako urazil. Usmievala som sa stále aj keď usmievanie v poslednej dobe moc nemusím. Onedlho sa mi do nosa dostal zápach dymu, ktorý išiel asi od toho ujka, ktorý vedľa fajčil. Skrčila som nos. Je tu povolené vlastné fajčiť? Obzrela som sa okolo seba či tu nie je nejaká ceduľka. Nebola. Prehrábla som si rukou vlasy a poškrabkala som sa na uchu. Usmiala som sa široko aby mi bolo vidieť zuby. Pozrela som sa na Nat a pozrela sa jej do očí.

<< Kaviareň Science Kafé

Celá zničená som nabehla do klubu. Parket bol plný ľudí a hlava mi išla prasknú z tej hudby. Sadla som si na pohovku čo bola v bare a pozorovala ľudí na parkete. Tí sú teda riadne napchatý! Pousmiala som sa. Túto pesničku nenávidím! Vždy keď prešiel ten tón, ktorý nemám rada mi prešli zimomriavky po chrbte a zamračila som sa. DJ tentokrát bol iný ako vtedy, čo som tu bola poprvýkrát. Zbadala som Nat. Tancovala medzi bandou nejakých chalanov a viacmenej to vypadalo ako ľahšie porno. Zamávala som na Nat. Nevšimla si ma. Pribehla som viac k nej. Chytila som ju za rameno a povedala som : "Ahoj Nat, rada ťa vidím!". Cítila som sa dosť trápne. Banda chalanov sa na mňa dívala ako keby som bola nejaký hlupák čo kazí zábavu. Keď Nat chvíľu nechcela ísť, postrčila som ju z parketu. Vlasy som mala možno až postavené od nervov, ktoré mi spravili tí chalani keď tak pozerali na mňa. Neznášam keď sa na mňa niekto pozerá tak ako oni práve teraz! Zdalo sa mi že Nat nepočula môj pozdrav tak som ho sa chystala zopakovať. Zhlboka som sa nadýchla a hlasno povedala : "Ahoj Nat, rada ťa vidím." Usmiala som sa a vydýchla som si. Zdalo sa mi že tón ako som to na ňu zopakovala bol povýšenecký. Hanbila som sa za to.

<< Les Lairë

Prišla som dnu. To je ale krásna vôňa ... kávy. Pomalým krokom som prikráčala k pultu. Kedy už príde ta obsluha? Slečna za pultom, pravdepodobne obsluha telefonovala a mňa zákazničku si ani nevšímala. Mala by som ju postrčiť alebo niečo také. V tú chvíľu som mala hlavu plnú myšlienok. Aj zlé ale aj tie podporujúce dobré. Ja som unavená, mám strašnú chuť na kávu! Mám jej pripomenúť že som tu? Alebo nie? Všetky svoje myšlienky som zakrývala úsmevom. Ehm, ehm ... Slečna mohli by ste ma oblúžiť? - predstavovala som si ako to poviem. Keď som sa obzrela okolo seba a videla ľudí, ktorí boli celý šťastný z toho že pijú konečne svoju kávičku. Možno si aj oni pretrpeli to čo ja teraz zažívam. Potom som si uvedomila že chcem vybuchnúť kvôli úplne blbosti. Keď sa tá slečna priblížila ku mne chrbtom chytila som ju za rameno a povedala : "Dobrý deň, mohli by ste ma obslúžiť?" Slečna nebola najviac nadšená. Blbým a nervóznym tónom sa ma spýtala čo si prajem. "Poprosím si jednu kávu, bez cukru ale s mliekom." Zákerne som sa usmiala. To sú ale spôsoby ... veď je to v jej popisu práce! Slečna mi odovzdala kávu a ja som si konečne mohla ísť sadnúť za stôl a popíjať kávu ako ostatní. Sadla som si ku stene. Pomaly som si dala dole bundu a tú som si zavesila na stoličku. Sadla som si ku stolu. Pomaly som chytila lyžičku a zamiešala si kávu. To je ale vôňa... S rukami som si "popohnala" vôňu k nosu. Uchlipla som si kávy a obzerala sa okolo seba.

>> Club Buena

Po určitom čase som sa prestala opierať o strom. Zhlboka som sa nadýchla a pomaly vydýchla. Snažila som sa vnímať tú prírodu okolo seba. Ticho ma začala znepokojovať a potrebovala som čoskoro počuť nijaké hlasy alebo sa aspoň dosť do nejakej konverzácie s niekym ... hocikým. V lese bolo pár ľudí ale nevyzeralo to tak, že to bola vhodná chvíľa na konverzáciu. S kapucňou na hlave som sa vydala po lesnej ceste, ktorá bola pár krokov od mňa. Ja-ja som tu zbytočná. Som na nič. Schmatla som kameň zo zeme a silou ho hodila do stromu. Upokoj sa Ayleen Srdcjowská ... upokoj! - nadávala som si. Nenávidím ten pohľad na ľudí, ktorý sa bavia a majú kamarátov. Už od malička sa so mnou nikto nekamarátil a ja ... dúfam že sa so mnou aspoň Nat a Dray bude kamarátiť.
Slnko mi svietilo do tváre a ja som nasávala ten pocit a teplo slniečka. Onedlho som z očí dala dole slnečné okuliare. Rozhodla som sa všetku tú frustráciu, nervy a žiaľ dať do kriku. Bolo mi jedno čo si pomyslia tí ľudia ale ... "Áaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!" Vážne, uľavilo sa mi. Dúfam že si to nejako nevšimli ... ale aj keby bola by som zvedavá na ich myšlienky. Prechádzala som sa, prechádzala. Netrvalo dlho a ja som sa pevne rozhodla, že pôjdem do kaviarne. Kapucňu som si zhodila dole z hlavy a vlasy som si zapla do vrkoča. Tu v lese je tak krásne! Rozbehla som sa skratkou k východu, kde som obchádzala rôzne stromy a potom som sa pobrala do kaviarne.

>> Kaviareň Science Kafé

>> Central Park

A zasa som tu ... v tmavom lese. Aj keď som si sľúbila že sem už nepôjdem niečo ma sem stále ťahá. Držala som sa iba pri kraji. Bola som už dosť unavená a pichalo ma v boku ale podľa mňa to stálo za to. Stalo som oproti krásnemu lesu. Prevládala tu zelená farba a všade bola vôňu ako u nás doma... u starkej v Poľsku. Cez hlavu mi frčali spomienky ako po diaľnici ale ja som sa ich snažila nevšímať. Keby že si ich všímam dopadla by som ako na lúke. "Keby že sa tak stane zázrak..." povedala som si. Prechádzala som sa a moje tenisky klopali o zem až prehnane. Slnko sem do lesa moc neprenikalo, bol tu pocit temna. Temno ale zároveň aj kľud a ticho. Pár ľudí tu bolo, no nevšímala som si ich. Nebudem sa niekomu pliesť do záležitostí, už predsa nie som malé decko. Pamätám si ako vždy keď sme boli u starkej na prázdninách v Poľsku som sa chodila prechádzať do lesa a vždy keď tam niekto bol som ho išla počúvať ... no už taká nie som. Prišla ku mne vôňa húb. "Milujem huby!" - pošepkala som. Diaľnica spomienok sa ku mne začala rútiť. Tiež si pamätám ako keď som chodila ku starkej m vždy rozprávala, že to ja som ta vyvolená... nechápala som prečo. Dávala mi plyšové hračky s vlkmi a psami. "A zasa je tu..." pošepkala som. Už od mojich 6 rokov sa mi zjavuje každý mesiac na max.15 sekúnd vlk. Ako mala som sa ho bála a tela už nie. Iba prejdem okolo. Ruky som si dala do vreciek. Kapucňu som si dala na hlavu. Sluchátka do uší a už ja "čudná zrzka" som išla horskou cestičkou smerom k svetlému miestu. Asi tu strávim viac času ako som myslela. Páči sa mi tu moc,moc a ešte raz moc. Ani v nákupnom centre, bazéne či klube sa mi nepáči tak ako tu a ostatných častiach okolia mesta. Oprela som sa o strom a dýchala ten čerstvý vzduch, ktorý mi prinášal pokoj v duši.

<< HL (Izba č.7)

Dnes to je ale ťažký deň ... a to je ešte len dopoludnie! Prechádzala som sa parkom. Pozorovala som listie, ktoré šumelo a vodu, ktorá žblnkotala. V parku bolo ľudí dosť a ja cudzinka som sedela na lavičke. Usmievala som sa na kačky, ktoré sa hrali vo vode. Nebo bolo krásne odhalené a slnko mi stále pražilo do tváre. Bolo mi dobre. Pár ľudí, cyklistov a korčuliarov okolo mňa prešlo. Onedlho som sa postavila a zasa kráčala. Zajtra si pôjdem zabehať! Nemôžem predsa len držať diéty a čakať že schudnem ... ale doktor povedal že už som chudá dosť... Moje úvahy boli dosť blbé a nelogické. Nečakám od nikoho, že ma bude mať rád. Čakám od každého že ma bude tolerovať. Ale čo Dray? Čo asi tak teraz robí? A Nat? Už som ju dlho nevidela ... Spomenula som si na klub. Čo sa tam asi tak stalo? Niečo sa mi vybavuje... ale jediné čo si pamätám je že som tam prišla s Dray a Nat. Škrábalo ma niečo na nohe. "Oops ..." Za sebou som nosila vetvičku. Tá vetvička je slabá a krehká ako ja! Zamiala som sa. Išla som si sadnúť na lavičku. Potom som odišla sa do lesa.

>> Les Laire

<< Lúka Suile

Konečne som stála pre nákupným centrom. Vďaka Bohu že som sa sem konečne dostala. Už som sa sem strojila dlho ale stále som to odkladala. Prehĺtla som a z kabelky vytiahla zkrkadlo, v ktorom som skontrolovala či nie som z tej lúky uplakaná. Hezká! - pomyslela som si o sebe. Prešla som turniketom do obchodného centra. Bola som na prízemí. V strede boal veľká fontána. Vonialo to tam ako neviem čo, pretože to bola "miešanica vôní". Obzerala som sa okolo seba a hľadala záchody. Kde sú len tak tie záchody??? Musím sa prezliecť do riflí! Onedlho som ich zahliadla. Rýchlym krokom som sa tam "preplazila" aby ma nikto v premočených nohaviciach nevidel. Záchody boli dosť moderné. Tým myslím veľké zrkadlá, kohútik na fotobunku,... Vliezla som do 3.kabínky, pretože ostatné boli obsadené. Smrdelo to tam. Z kabelky som vytiahla čierne rifle a obliekla si ich. Taktiež, som si vytiahla moje obľúbené biele tričko s čiernymi pásikmi. K tomuto by sa hodila koženka... Vytiahla som svoju čiernu čelenku s ružovou mašličkou a dala si ju na seba. Keď som vyšla z kabínky ľudia na mňa pozerali, pretože som do nej vliezla ako chudinka ktorá spadla do jazera a vyšla ako štýlové dievča. Zastavila som sa pred zrkadlom a tam sa trošku nalíčila aby som vyzerala troška "k svetu". Celá šťastná som vybehla z verejných WC a išla k mape OC. Išla som do obchodu na 1.poschodí s oblečením. Pribehla som ku koženým bundám a kúpila si dve. Pribehla som k pokladni a tam som pozdravila predavačku, ktorá iba povedala cenu, pri ktorej som skoro odpadla. Ďalej som išla do papierníctva. Papierníctvo dávalo do duše pocit dobra. Všade boli ceruzky, zápisníky. Nebol to samoobslužný obchod tak som kúpila 3 ceruzky č.1 a skicár. Vyšla som z obchodu a nadýchla som sa toho smradu, ktorý OC väčšinou vydávajú. "Nenávidím nakupovanie!" Utrela som si nos a s rukami plných tašiek som vyšla von.

>> HL (Izba č.7)

<< Jazero Gury

Pomaly som sa prechádzala lúkou. Moje mokré nohavice sa na slnku leskli a ja som pociťovala zimu. Okolo bolo iba ticho, ktoré "narúšali" iba dve slečny, ktoré sa tam v kútiky lúky rozprávali. Nikoho som si nevšímala, bola som tu akože iba ja a moje premočené nohavice. Podľa mňa to za ten vzkaz vo fľaši stálo. Slnko mi pražilo do tváre, takže som si nasadila slnečné okuliare. Niekedy mi do tváre fúkol vietor, a keďže dosť často dostávam bolesti uší, nasadila som si kapucňu. Z vrecka som vytiahla mobil. Kábel od sluchadiel som strčila do mobilu. Sluchátka dala do uší a svoju obľúbenú pesničku. Mobil som dala do vreciek spoločne s mojimi rukami. Moja poranená brada sa na slnku takmer hojila a ja som mala hlavu skoro plnú myšlienok, až som si myslela že čoskoro prasknem. Oči sa mi zalievali slzami ale zároveň sa mi aj vyčaroval úsmev na tvári. Som iná ako ostatní. Všetka tá pretvarka ma stojí nervy. Som priateľská a ako aj niekto povie dobrá povahovo, milujem aj spoločnosť ale už ma ubíja to, že sa musím pretvarovať a snažiť sa žiť bez konfliktov. Prečo ja? Prečo ja musím mať takých rodičov, ktorí mňa a sestru nechali u starkej a odišli do Londýna? A ešte k tomu som sa pred nedávnom dozvedela, že otec je vo väzení a že mama je alkoholička, ktorá mne a sestre porodila bračeka ... ale nevlastného a dokonca ani ona sama nevie s kým ho má. Najhoršie na tom je to, že starká je už stará a sestra je ešte neplnoletá a keby že zomrie sestra ide do detského domova... Ale v meste sú určite aj horšie prípady .... Vytiahla som z vreciek ruky a pretrela si slzy z očí. Tvár som mala pravdepodobne červenú a podráždenu slzami. Tentokrát moju tvár nezdobil úsmev ale iba zohavovala poranená brada a slzy. Slzy ... prečo existujú? Prečo? Prečo sa musela mama s otcom po tom ako sa vrátili na slovensko vrátiť zasa do Londýna, prečo? Tieto pocity som pociťovala preto, lebo mi prišla SMS od starkej čo sa stalo, pretože sa o mame a otcovi dozvedela. Ja ... ich malá ryšavá dcérka, na ktorú boli vždy hrdý sa snaží vyhovieť úsmevom svojim známym ... Idem sa zmeniť! Úsmev má byť výnimočná vec, ktorú dáš niekomu a nie každému! Ocitla som sa pod veľkou brezou s hrubým kmeňom. Rozbehla som sa ju objať, pretože som počula že stromy dávajú energiu. Kmeň bol až taký široký, že rozpätie mojich rúk ho nedokázali objať. Po chvíli objímanie a vtedy keď kmeň bol dosť premočený som sa rozhodla pobrať sa ďalej a už sa zotavovať aby som mohla vkročiť znova do sveta s úsmevom. Zbadala som sedmikrásku, ktorú som chytila a utrela si do nej slzy. Odhodila som ju a pobrala sa naspäť von z lúky.

>> Obchodné centrum

<< Kostol

Pri jazere bola taká istá atmosféra ako v kostole ... tým myslím že kľidná. Nikto nebol široko ďaleko. Rozhodla som a pustiť flašu s papierom na pamiatku. Ale teraz kde nájdem papier? Zhodou náhod som pri kríku našla paprer. Naň som napísala : Ayleen Srdcjowská Vás zdraví. Do tohto mesta som neprišla aby som sa osamostatnila ale totiž niečo ma sem volalo. Keď už bol list napísaný dala som ho do fľaše. "ale teraz ako tú fľašu zahodiť??" Bola som dosť zmätená. Ak ju hodín niekam blízko tak sa rozbije! Neváhala som a zašla som ďalej a to až tak že som si namočila až brucho. Celá premočená som sa išla usušiť na lúku.

>> Lúka Suile

<< Kaviareň Science Kafé

Vošla som do kostola. Uvidela som Dray. Hmm... sedí tam s niakym chalanom ... nejdem ju rušiť. Sadla som si do lavice úplne vzadu. Obzerala som sa okolo seba. Uvidela som Aubree. Ach Aubree?! V kostole?! Otvorila som si spevník a spievala s ľuďmi. Keď dospievali bolo ticho. Otvorila som si knížku a modlila sa. Modlila som sa za každého čo som poznala. Bolo tu ticho a kľud. Dray vyzerala pobavene. Kýchla som si. Skrčila som sa do lavice aby ma Dray nevidela, totiž nechcem ju vyrušovať. Čudovala som sa, že je Aubree v kostole. Možno prišla spolu s Dray... Kostol bol zvnútra krásny. Začala sa omša. Celú omšu som sa moc,moc modlila. Ale zároveň som aj plánovala kam pôjdem ďalej. Rozhodla som sa že pôjdem k jazeru Gury. Keď sa omša skončila odišla som.

>> Jazero Gury

<< Hotel Luxory (Izba č.7)

Vošla som do kaviarne. Tentokrát som nezakričala na celú kaviareň "Dobý deň" ale iba som prišla za pult a tam si sadla. Čakala som na obsluhu. Tu to niako smrdí. Onedlho prišila obsluha. "Poprosím si jednu kávu bez mlieka a cukru." Priniesli mi kávu s cukrom. Fúj cukor... neznášam cukor v káve a čaji. Ale nevadí nepôjdem sa sťažovať. Vypijem ... nebudem im robiť starosti. Pomaly som si pila moju kávičku. V kaviarni moc ľudí nebolo.Teda nikto s kým by sa asi nedalo porozprávať. Sedela som, sedela a obzerala sa okolo seba. Ale tá kávu je aj tak chutná. Keď som ju dopila prišla som za pult a povedala : ,,Dovidenia" Zavrela som dvere a už po mne nezostala ani stopa.

>> Kostol

<<Hotel Luxory (Izba číslo 7)
Keď som vošla sem bola cítiť krásna vôňa. Pripomínalo mi to tu trošku vôňu kuchyne mojej starkej. Hmm ... čo si dnes dám? Rozmýšľala som nad sebou a nakoniec som si nabrala špenátu a 2 kuracie rezne. Mňaam ... to je ale pochúťka! Vzpomenula som si na Nat ale zárveň som aj bola rada, že tu nie je taký dav aký tu bol. Sedela som v kúte ako vždy pri okne a pozorovala vtáčiky ako behajú za oknom. Vonku vyzeralo že je tam chladno. Onedlho do jedálne vstúpila ďalšia hrsť ľudí, ktorá zablokovala celý východ. Na obed budem chodievať od teraz do kaviarne .... ja tu nebudem sa zasa dostávať cez ten kus ľudí! Ako náhle ľudia odblokovali výhod, odložila som tanier a utekala k východu.

>> Hotel Luxory (Izba č.7)

Rozhodla som sa ísť za Dray. Ach má pravdu. Schmatla som kabelku, šál ktorý mi spadol. Usmiala som sa na ostatných a povedala : Ahoj...Sklonila som hlavu a utekala von z lesa. Nech už som s Dray, Nehc už sa s ňou rozprávam. Dúfam že na jej izbe nebude tá Aubree. Po ceste von z lesa som zasa počula šum listov a kolená sa mi stále klepali. Na nochách a na brade som mala poriadnú modrinu. Lakeť ma bolela a halvne ... bola som zvedaavá čo malo znamenať to v lese. Keď budem u Dray odpíšem aj segre. Rozmýšľala som nad tým čo sa odohralo v lese. Moc ma to zaujalo. Dúfam že sa mi o tom snívať nebude A tiež som myslela na toho človeka ktorý bol s tým psom ... "Dohodnem sa s Dray že to nikomu nepovieme,"

<<Hotel Luxory (Izba č.2)