Příspěvky uživatele

Pozerala som sa na spiaceho Geka. Vydychoval a nadychoval sa tak hlboko že to bolo hádam počuť aj na poschodie. Vyzeral veľmi pokojne. Pokojné zvieratá som mala vždy rada ale zas s tými čo nevydržia stáť na jednom mieste sa tiež dá dbore vyšantiť. Väčšinou to bolo tak nerozhodne, no teraz prevahu majú pokojnejšie zvieratá. K tomu vyzeral tiež veľmi unavene. Nejako som sa tomu nečudovala, totiž stále behal sem-tam ... kto by unavený nebol? V mysli som sa usmiala.
Keď Raul vstal môj pohľad smeroval k nemu. Asi sa ide pozrieť ako je vonku. V tom som aj ja zaregistrovala že je deň. Vonku poprchalo a slnko troška presvitalo cez hromadu mrakov. Vyzeralo to tak, že sa Raul ide pozrieť či Savannah už ide... čakala som či povie niečo v zmysle "už ide" ... no keď nepovedal ani ma to neprekvapovalo. Napätie v mojej mysli sa pomaly vytrácalo a to bolo pre mňa veľké plus. "Nie, nepovedala. Povedala iba že sa vráti o chvíľku ... hmm ... to je teda obrovská chvíľka." Prvú vetu som povedala vážne ale ku koncu druhej som sa začala potichu chichotať. "Kto by nie ... aj ja som už dosť unavená." Usmiala som sa.
V tom si Geko zo spánku vzdychol. Asi sa mu niečo sníva. "Zaujímalo ťa niekedy čo sa zvieraťom sníva? Ale aspoň si nad tým rozmýšľal?" Prehodila som otázku bokom. Pri tom som sa dívala na spiaceho Geka, ktorý sa sem-tam prehodil z boka na bok. Hrial ma keďže bola tu v dome troška zima. Bol taká "živá deka". Usmiala som sa naň a ďalej sa dívala cez okno na to počasie vonku. Síce som videla iba mraky a kúsok slnka aj tak som dúfala že uvidím aspoň náznaky toho že ide Savannah.
Chvíľku som dívala aj či nevznikne dúha. - No nevznikla. Sem-tam som prehodila pohľad na tašky a potom na Geka.

Keď Geko si zo spánku vzdychol. Som zvedavá aké má sny. Usmiala som sa. Pomaly som dala ruku preč z jeho hlavy a následne som ho aj prestala škrabkať.
"Ja predsudky moc nemusím, teda vlastne ma tak vychovávala starká s tetou ale na jednu stranu sú aj užitočné ... niekedy." Odvetila som. Nevedela som udať príklad a preto som dúfala v tom, že sa ma Raul na príklad nespýta. Možno že by ma v tej dannej chvíli čo by sa ma to spýtal dáčo napadlo ale teraz mám hlavu prázdnu. U mňa je dosť zvláštne toto ... vždy viem udať mnoho príkladov ... a dnes? To bude asi tou únavou a zvedavosťou čo je tá žiara. Rozmýšľala som. Pri rozmýšľaní som nahodila taký zvláštny neprítomný výraz. Keď som si uvedomila že ten výraz zasa má tak som sa zasa dala do poriadku. Dúfala som že si to Raul nevšimol. Aj keď som vedela, že on nie je zvedavý.
Keď som sa spýtala na cestovanie ihneď som videla na jeho tvári taký no zvláštny výraz. Zdal sa mi podobný tomu, aký som mala keď som spomínala na tie blbé spomienky keď mama s otcom odišli do Anglicka a mňa nechali s tetou .... a potom štyri dni ako prídem do Mortal dostanem od sestry SMSku o tom že mama odišla s henvom do škotska a nechce nás vidieť a otec skončil vo väzení. Ale to je už za mnou.
"Jaj, takže tak." Usmiala som sa potom ako povedal o tom koľko cestuje a že to nie je jeho koníček. Nechcela som byť zvedavá a tak som sa ani nespýtala na tú "udalosť". Iba som sa pozrela do zeme a potom zasa na spiaceho Geka. Spal ako anjelik.
Keď som na chvíľu pohľad odvrátila k oknu, zistila som to, že je už nad ránom. He, Savannah si dáva le na čas. V mysli som sa zachichotala.
V tom som si pomyslela na Dray. Hneď ako už budem mať objasnené čo to bolo to svetlo a čo s tým tak ju pôjdem pohľadať. Dúfam že na mňa nahnevaná nebude.
Opretá o operadlo gauča som sa dívala na spiaceho Geka. Konečne už nebehal a nežobral o pamlsky ale spal. Neskôr som začala rozmýšľať čo sa mu môže snívať. Typovala som nejakú lúku, plnú motýľov alebo nejaký strom na ktorom rastú pamlsky. Možno jedno ... možno druh=é ... možno ani jedno ... a možno oboje.
Sediac som čakala na Raulove reakcie.

Geko vyzeral veľmi spokojne. Keď sa mu nahromadila energia zasa odbehol a očividne si šiel zabehať. Keď pribehol, vždy sa pozrel tými očami do mojich a potom hravo odbehol. Tak teraz ťa naháňať nebudem. V mysli som sa zasmiala.
Keď Raul vytiahol mobil, naklonila som sa aby som zistila koľko je hodín. Už je nad ránom... ešte že som si pospala. Keď s ironickým tónom v hlase povedal "že sa do recepčnej zamiloval na prvý pohľad" zasmiala som sa. "No vieš, nechcem si o nej robiť zbytočné predsudky keď ju nepoznám ale povedala by som, že keď by jej nejaký starý, kľudne aj škaredý chlap vytasil hromadu peňazí aj k oltáru by s ním pobežala." NIkdy som si nerada robila predsudky... ale to ako ten človek zapôsobí na prvý krát je spomienkou naveky. Tá recepčná sa mi zdala celkom v pohode ale vadilo mi to s tými peniazmi. Bola milá ale to bolo falošné. Pozrela som sa na behajúceho Geka. "Asi mu už chýba majiteľka." Priateľsky som ho poľutovala. Bolo na ňom vidieť že ju očakáva. Každú chvíľu išiel k dverám. Akoby fakt čakal kedy príde.
Keď znova pribehol k nám, poškrabkala som ho. Potom som pomaly dala ruku do vrecka s pamlskami, vytiahla jeden pamlsok, dala si ho na ruku a nechala Geka aby ho zjedol. Vtedy mu na očiach bolo vidieť že je celkom šťastný z toho pamlska.
"Kedy si s cestovaním začal?" Spýtala som sa ho. Sama som moc necestovala. Cestovala som iba dva krát do Londýna za rodičmi, potom na tetinu svadbu do Chicaga ... a potom sem do Mortal Instruments. Čiže moc som necestovala, aj tak môj život sprevádzal strach z lietadiel a keď som išla autom alebo autobusom dlhšiu dobu, bolo mi zle. Obdivovala som ľudí čo ich to baví a čo to majú ako koníček.
Trpezlivo som čakala na Savannah. Eh, už tu čakám dosť dlho.
Keď Geko znova pribehol, rukou som buchla po gauči aby si naň vyskočil. Geko celý rád vyskočil, ľahol a pozoroval dianie okolo seba. V tom sa hlavou snažil ísť za pamlskami a tak som sa oprela o gauč aby sa nedostal. Geka som začala škrabkať. Už konečne vyzeral unavene. Oči sa mu pomaly zatvárali a on zaspával. Usmiala som sa naň. Stále som ho škrabkala, čo ho dosť uspávala a upokojovalo. Ani sa mu nečudujem, gauč bol mäkky a to škrabkanie tiež muselo byť príjemné. Musím si nájsť bývanie, kde budú dovolené zvieratá... V mysli som sa mračila ale na von som to nedávala najavo. Bolo by to blbé mračiť sa len tak, pre nič za nič.
Gekova hlava položená na mojich stehnách a on už bol v polospánku. Videla som ako prestáva vnímať okolie. Ako sa presúva do zeme snov.

Keď sa Raul pozrel do zeme, zobrala som ďalší pamlsok, pozrela sa do láskavých Gekových očí, ktoré prosili o pamlsok a dala mu ho. Geko sa mi veľmi páčil, či už povahovo ale aj vzhľadovo. Kde je tá Savannah?! V mysli som si kladla stále túto istú otázku. Bola som nedočkavá, zvedavá a plná napätia. Dúfala som že to na mne vidieť nebude. Avšak, Raul nevyzeral ako ten zvedavý typ na rozdiel odo mňa.
"Ja mám celkom podobný názor. Je tam aj pár výhodných vecí ale dosť toho sa mi tam vôbec nepáči. Najviac sa mi tam nepáči recepcia. Izby sa celkom dajú ... myslím ... bola som zatiaľ iba vo dvoch." Uškrnula som sa nad mojím pomalým reagovaním za slovom "myslím" a pozrela som sa na Geka. Zbadala som to, že pamlsky začínajú ubúdať a tak som lišiaka. poškrabkala po hlave. Potom mu dám ešte... ale neskôr. V mysli som sa usmiala a svoju pozornosť sústredila do rozhovoru. "Nenáročná a hlavne tichá Keď jej nevenujem pozornosť aspoň sa ju nikdy nepokúsi získať nejakými šibalstvami." Milým vyčítavým pohľadom som sa pozrela na Geka. Nemyslela som to zle ale iba zo srandy.
"Ešte som s tou recepčnou nejaké skúsenosti nemala ale keď som videla jej pohľad keď som jej podávala peniaze za izbu ... dobre že nezačala k tomu aj slintať." Usmiala som sa. Ona sa iba snaží vypadať milo. Možno si pre ňu robím iba predsudky ale to sa spraví. Som rada že nemusím cez recepciu chodiť každý deň, totiž nerada by som každý deň videla jej pohľad ako ide slintať na peniazmi. Zachichotala som sa. Prišlo mi to blbé, sa zachichotať nad ničím. V tom ma napadlo, sa ho spýtať na cestovanie. Prišla mi to ako zaujímavá téma. Z rozhovoru mi došlo že asi dosť cestuje. "Ty cestuješ, že?" Riekla som s úsmevom.
Geka som prestala škrabkať po hlave a začala za ušami. Páčilo sa mu to. Vyzeral spokojne a to ma tešilo. Podľa mňa nebol krajší pohľad ako na spokojné zviera. Či už mačka, pes, kôň alebo dokonca lišiak ... vždy to bol krásny pohľad. Tento pohľad ma vždy upokojoval a dodával energiu. Keď mi Geko olíznul ruku, vedela som že som sa mu nejako zapáčila nuž nevedela som prečo. Dala som mu ďalší pamlsok a pokračovala v škrabkaní za ušami.

Keď som zistila to, že už o nákupnom centre vie na chvíľu som sa zacítila blbo, pretože som si myslela že to Raula urazilo. Avšak, nevyzeral tak. Zistila som že je kľudny človek. Na toto som nereagovala ale iba som sa pozrela na Geka, ktorý vyčkával ďalší pamlsok. Zobrala som si teda ďalší a dala som si ho na dlaň aby mi ho znova Geko jedol z dlane. Cítila som ako sa Gekova dôvera ku mne o stupeň zväčšila, čiže na stupnici 0-10 som bola už na stupni jedna. Avšak, viac som neočakávala, pretože väčšina zvierat si nevybuduje dôveru s cudzím človekom ak nie je v prítomnosti majiteľ.
"Áno, bývam tam ale ako miesto kde by som mala trvalo bývať si ho predstaviť neviem. A páči sa tí tam?" Zobrala som ďalší pamlsok a dala ho Gekovi. "Možno že ... Ale ona sa mi zdáže by za to chcela dosť vysoký úplatok. A máš pravdu, asi si tam načierno prevediem korytnačku. Psa by asi nešlo susedia by sa sťažovali." Pozrela som sa do okná a v tej zamračenej noci som hľadala aspoň jednu hviezdu. To neúspešné . V tom som schmatla pamlsok a dala ho Gekovi.

//Sú tam asi aj preklepy. Píšem cez mobil, tak to je kratšie než zvyčajne

// Toto je možno môj dnešný posledný príspevok. Zajtra neodpíšem (možno odpíšem ale to iba krátky príspevkov 10 riadkov nemám čas zajtra Ale v sobotu/nedeľu určite bude príspevok :-)

Geko behal sem-tam. Akoby ho to bavilo. Vždy keď prišiel som ho hravo poškrabkala a on potom šialene odišiel. Usmievala som naňho vždy keď prišiel. " Obchodné centrum je hneď oproti tomuto domu." Zaškerila som sa a pohľad venovala Gekovi, ktorý práve prišiel. Hmm ... ďalšia výhoda domu ... blízko nákupné centrum. Napadlo mi, síce som nemala rada nakupovanie ale keď niečo potrebujem predsa kúpiť tak by som to mala blízko. No keď niečo človek potrebuje, kúpiť si to musieť bude. Usmiala som sa. "Áno. Keby tam niekto skočil a šiel by si zaplávať možno by ho zožrali ... podobný prípad je aj v takom peknom vodopáde ... tam sú ryby ale oni iba pohryzú. Nezožerú." Zaškerila som sa a pozrela som sa na Geka,k torý zasa pribehol. To je pribehovanie mi začalo byť smiešne. Možno sa snažil upútať pozornosť, keď sme si ho nevšímali. Síce si možno toho nevšimol ale ja som sa naň dívala skoro stále. Všimla som si že Raul ku mne posúva poamlsky pre Geka. Vycítila som to tak, že mu mám nejaký dať. Pozrela som sa na Raula, vzala do ruky pamlsok a nechala Geka aby mi ho jedol z dlane. Usmiala som sa na Raula a dúfala som že som to vycítila dobre.
"Ja som zvieratá odjakživa zbožňovala. Všetky rad radom ... ale aj tak najradšej mám psy." Usmiala som sa. "Škoda, že v hoteli nie sú povolené zvieratá." Na sekundu som sa zamračila ale potom zasa tvár vrátila do prirodzeného pohľadu. Nemala som rada keď niekde boli zakázané zvieratá. Keby si tam aspoň morča smiem vziať. Život bez zvierat som si nikdy nevedela predstaviť. Možno vedela, ale to iba pod tou podmienkou ak by som sa ja sama stala zvieraťom. Vedela som že Raulovi som zdala moc zvedavá, no to mi bolo fuk. On postupom času zistí že som aj nezvedavá. Zaškerila som sa. Pozrela som sa na Geka, ktorý si ľahol v rohu obývačka. Pravdepodobne oddychoval. Asi bol vyčerpaný z toľkého behania. No kto by nebol. Hlavu si položil na labky a ja som ho pozorovala. Bol strašne zlatý, milý. Pozerajúc sa na Geka som čakala na Raulove reakcie.

Usmiala som sa. "No poznám to tu ale nie všetko. No tak ... zatiaľ sa tu väčšina miest pripravuje. Zoologická tu ešte len bude, je tu kostol a bude aj zábavný park. A tiež by som doporučila reštauráciu, kde je veľký výhľad na skoro celé mesto." Pozrela som sa na tašky s nákupom. "Ale je tu aj nákupné cetrum. Mnoho ľudí tam chodí ale ja moc nie ... nemám rada nakupovanie." Zaškerila som sa.
Trochu mi v tú chvíľu vrtali hlavou dve veci : Kde je Dray a tá žiara. Však, na vonkajšej stránke som nejavila žiadne príznaky zvedavosti a napätia. Bála som sa toho, že Dray na mňa už nikdy neprehovortí... vtedy ako sme šli k jazeru nechala som ju tam ... jazero! To by mohlo byť ešte krásne miesto." Pozrela som sa na Raula. "Ešte je tu aj v okolí mesta aj také jazero .. myslím že sa volá Farve. Je krásne. Všade sú neobyčajné farebné kamene. Lenže, v jazere plávajú dravé ryby ... málokto by chcel zažiť kúsanec od dravej ryby." Zasmiala som sa a pozrela som sa na dvere, kadiaľ šiel Geko. Raul nevyzeral na nejaký komunikatívny typ a tak som sa snažila dať čo najväčšiu tému na rozhovorenie. Dúfala som že tá o dravých rýbach bude ideálna. Geko v tom nakúkol hlavou a pomaly sa ku mne priblížil. Sadol si pred mňa a ja som ho pohladkala za ušami. Skočil na moje kolená s prednými labkami a tak som ho začala škrabkať pod krkom. Očividne sa mu to páčilo. "Máš rád zvieratá?" Opýtala som sa Raula. Bola som zvedavá. Podľa toho ako sa správal ku Gekovi to vyzeralo že áno. S úsmevom so Gekovi hľadela do očí. Keď už som na ňom videla, že už má škrabkania dosť, prestala som a on odbehol zasa preč. Usmiala som sa nad ním a pramienok vlasov, ktorý mi išiel do očí som si dala za ucho. "No hej, miesta sú také chaotické. Ale máš pravdu, je to tu zaujímavé. Mortal Instruments je iné ako ostatné mestá. Niečo je tu zvláštne ..." V tom som si pomyslela na žiaru, ktorá ma minulé ráno "pozdravila". Aj tak, cítila som sa lepšie po tom ako sa rozhovor začal ako-tak rozvíjať. Dúfala som že to neupadne.
Keď som sa zahľadela von oknom, bolo vidieť že sa stmieva a ochladilo sa. Síce som necítila ten chlad, ale ľudia čo sa prechádzali a na túto budovu ani okom nepozreli som videla že sú naobliekaný až, až. Aj z diaľky to bolo vidieť. Pozrela som sa na bundu. Ešte že je taká teplá... aj tak neviem kedy pôjdem naspäť do hotela. Možno že vtedy bude už teplejšie.

// Odpíšem okolo 19:00

Videla som na na Raulovi, že nie je taký ako ja. Hneď sa s každým pustiť do reči. Videla som to, že je najprv sa musí akoby spoznať až potom sa rozprávať.
Pozrela som na na Geka, korý sa na nás urazene díval. Nechápala som prečo. Posledné pred tým ako sa takto kukal bo to, že vyskočil na gauč, začal pobehovať okolo Raula a potom urazene zoskočil dole. Aj keď som sa naň usmiala, iba lišiackým výrazom sa otočil. Možno dáčo dobré. Keby som si bola v nákupnom centre niečo kúpila v potravinách dala by som mu. Keby som bola taký človek, by som niečo išla kúpiť ... lenže ja neznášam nakupovanie. Premýšľala som s pohľadom na Geka. Strašne sa mi páčil, aj keď som po lišiakovi nikdy netúžila páčil sa mi. Usmiala som sa naň a potom zasa smerovala svoju pozornosť do rozhovoru. Takže, 3 týždne? To už bude asi aj zabývaný. Zase som sa pozrela na Geka, ktorý pri tomto pohľade už aj odišiel z obývačky. Asi ho už nebavilo to, že sa naňho vkuse pozerám. "Už to je dlhší čas. Nemám o tom prehľad ale viac ako mesiac to už bude." Riekla som. "A páči sa ti tu v meste?" Spýtala som sa ho. Zaujímala by ma odpoveď, aj keď toto mesto je veľmi úžasné. Väčšinou čo som sa stretla s ľudmi a na toto sa spýtala odpoveď bola že sa im tu moc páči. No, Raul sa mi zdal iný tak by ma ani neprekvapilo keby povie úplny opak toho čo povedali ostatný. Zdal sa mi tak troška nespoločenský. Vždy som vedela ako nadviazať rozhovor ale s Raulom to nejako nešlo. No spoliehala som sa na to, že to pôjde časom. Nečakala som to, že Savannah sem priletí ako strela práve v tomto momente. Vedela som že jej to bude trvať. V tom som z vrecka vytiahla mobil, pozrela sa na hodiny a zasa ho dala naspäť do vrecka. Ej, už tu čakám celý deň ... skoro. Avšak, ja vydržím.
Neskôr mi začali po hlave kolovať hlúpe myšlienky. Čo ak tam Dray pri tom jazere vykrvácala?! No táto myšlienka neskôr z hlavy odišla, pretože niečo mi vnútri vravelo že mám s tým prestať že Dray sa o seba postará.

Zrazu som sa prebudila. Do očí mi udrelo svetlo a ja som začala vnímať realitu. Aj keď sen sa mi páčil viac. Takéto malé zdriemnutie mi dúfam bude stačiť. Aj keď som nespala dve noci bola som vďačná aj za tých pár hodiniek zdriemnutia. Sadla som si rukou a pretrela oči. Pozrela som sa s úsmevom na Raula. "Hmm ... to bolo super zdriemnutie," Zamrmlala som si popod nos aby to nevyznelo blbo. Geko sa na mňa zdivene pozrel. Nie divu, však som vyzerala ako strašidlo. Usmiala som sa na Geka a vystrela sa. Pomaly som sa postavila aby som nestratila rovnováhu a podišla som k oknu kadiaľ bolo vidieť von. "Už to vonku vyzerá lepšie ... lepšie než ráno," Otočila som sa na Raula. "A kedy si prišiel do mesta?" Riekla som. Snažila som sa aby tón zvedavosti v hlase vždy keď sa pýtam otázky neznel zvedavo. - Neúspešne. Aj s tým prekliatým zvedavým tónom. Nikdy som nechcela byť zvedavá, lenže čo človek spraví keď sa tak narodil? Nič. Už od malička sa u mňa ukazovali známky zvedavosti. Musím tú sa naučiť tú zvedavosť ovládať. Väčšinou sa iba rozprávam a potom "bum" ... a zvedavá otázka. Aj keď toto bolo ako keby úmyselné nadviazanie rozhovoru.
Obrátila som sa na Geka a usmievajúc sa som povedala : "Geko... poď sem," Keď Geko prišiel pohladkalo som ho a poškrabkala. "Ty si ale krásny lišiak," Potichu som mu pošepkala do ucha. Keď už sa mi zdalo že ho škrabkám už prehnane, jemne som ho popostrčila k Raulovi. V tom mi prišlo blbé tam stáť pri okne a rozprávať sa a tak som prebehla a sadla si na gauč.
Neskôr sa zase vrátilo napätie, totiž čakala som na Savannah a nevedela som čo mi povie. Počkať bolo s ňou aj nejaké dievča ... Rada by som ju poznala. Bola som zvedavá čo bolo také súrne že musela tak náhle odísť. Aj tak som ju tu určite nechcela spovedať. Je to jej vec kam šla. Aj keby šla na koniec sveta ale voľakde je to jej vec.
Ešte raz som sa obzrela a pozrela si útulný domček a potom som obzeranie zahodila za hlavu. Bývať tu to je ako sen! Mať tu kľudne aj líšku ... a ešte takýto luxus... úžasné. Rozpustila som si vlasy a nechtami som si ich začala prečesávať. Aj keď to nebolo nič moc česanie ... bolo to lepšie ako nič. Veď som sa predsa už nečesala odvtedy čo som išla do kaviarne, kde som stretla Ryana... ou ... ja som ale dlho nebola v hoteli. Keď som už cítila že sú vlasy ako-tak rozčesaná schmatla som gumku a urobila som si vrkoč.

<< Park

Park sa pomaly strácal. Tá krásna zeleň mizla a ja som sa ocitla zasa na večne rušnej ulici. Prešla som okolo nákupného centra. Ja som taká rada že nie som tam v tom nákupnom smrade. Ja som totiž nikdy nechápala ľudí čo mali radi nakupovanie. Nie že by sa mi to nejako hnusilo ale bolo to únavné. Nikdy som si nevedela niečo kúpiť čo by bolo na môj vkus. Ja som vždy mala rada jednoduchosť. - Tepláky a nejaké milučké tričko. Pri topánkach to bolo horšie. Neznášala som to.
Onedlho som sa ocitla pred tou budovou, kde som čakala (a ešte čakať budem) na Savannah. Vnútri bol Raul s Gekom a ja som sa konečne tešila keď si sadnem na ren pohodlný gauč a možno si tam aj ľahnem ak bude treba. Ocitla som na tom pozemku kde sa budova nachádzala. Prešla som pozemkom a už som stála pred vchodovými dverami. Pomaly som otvorila dvere. "Už som späť." Povedala som Raulovi. Geko sa prišiel pozrieť kto ide, keď ma uvidel bol ostražitý. Ani som sa mu nečudovala ja som bola preňho cudzí človek. Pobrala som sa do obývačky. Vyzliekla som si bundu a tašky som si položila vedľa gauča. Ako som predpokladala dom bol prázdny. Bola som tu iba ja, Raul a Geko. V tom mi prišiel strašná chuť ísť na WC. Odišla som z obývačky a začala som hľadať WC. Keď WC konečne našla, len to potvrdilo môj názor že dom je luxusný. V zrkadle som si prerobila vrkoč a utekala späť do obývačky. Sadla som si na gauč, usmiala som sa na Raula a povedala som : "Nebude ti vadiť ak si chvíľu pospím ... myslím to tak či ti nebude vadiť to že tu budem spať v prítomnosti človeka." Nečakala som na reakciu a už som sa načiahla pre podlavok a ľahla. Privrela som oči a zaspala som. Snívalo sa mi o tej žiare, ktorá ma sem priviedla. Pri žiare stál mimoriadne veľký vlk sivej farby. Bol dokonalý.
Pocit že spím inde ma donútil k tomu aby som spala ako anjelik. Takže, bez kopanie bez, kričania zo sna a bez občasného chrápania. Dúfala som že prespím až dovtedy kým sa Savannah vráti.

<< Nákupné centrum

Prebehla som ulica až som sa dostala do parku. Obzrela som sa okolo a obdivovala zeleň, ktorá tu prevládala. Mesiac svietil na celé mesto a ja som sa odvtedy čo sa mi zjavila tá žiara cítila inak. V tento moment mi srdce bušilo zo zvedavosti. Bola by som zvedavá ako sa volá to dievča, ktoré so Savannah odišlo. Som zvedavá či sa ešte niekomu také svetlo zjavilo. Nevedela som čo so mnou bude ... či to nie je iba nejaký žartík alebo tak. Aj keď takú žiaru by nedokázala vydať žiadna ľudská bytosť.
Prebehla som k stromu, ktorý bol najbližšie k miestu kam som bola. Vlastne tak, keby sa mi zachcelo sa vrátiť do toho domčeka kde bol Raul a znova tam čakať na Savannah aby som nemusela dlho ísť. Oprela som sa oň. Strom bol príjemne šikmý a tak bol veľmi pohodlný. Ja som vtedy mala chvíľku čas porozmýšľať sama nad sebou alebo nad niečim alebo niekym iným. Vtedy ma trošku zamrzelo to, že som tam Dray nechala pri jazere ležať. Dúfam že keď tam v najbližšej dobe pôjdem .. dúfam že tam nenájdem jej mŕtve telo ... to by bolo psycho. Pousmiala som sa nad svojimi hlúpymi myšlienkami a nad fantáziou, ktorá mi v poslednej dove dosť pribudala. Práve, som jej mala nazvyš.
Vietor fúkal a môj vrkoč sa hýbal zo strany na stranu. Silnejšie som v rukách zovrela tašky a na hlavu si dala kapucňu. Bolo dosť chladno. Vytiahla som mobil a prekvapil ma to, že je dosť neskoro. Druhá noc vonku ... Zamračila som sa. Pri pocite že som už nebola dlho v izbe a určite to tam páchne a možno sa mi tam aj niekto vlúpal ... začala som stresovať.
V parku moc ľudí nebolo, a keď už aj nejaký boli boli to väčšinou čudáci. Bezdomovci spali na lavičkách a zamilované páry sa tam prechádzali a každú chvíľu sa pobozkali. Boli trápny ... Nech sa idú domov bozkávať.
Moja nálada bola 0 bodov a tak som sa rozhodla moju plánovanú prechádzku parkom, ktorá sa zmenila na opieranie o strom sa nevydarila. Rozhodla som sa znova vrátiť tam kde som mala čakať na Savannah. Pomaly som postavila na nohy a vydala sa smerom k tej "zvonka chatrč, vnútri útulný luxusný dom".

>> Skrýša vlkodlakov Etté

<< Skrýša vlkodlakov Etté

Iba som prešla cez cestu. To čakanie tam ma ubíjalo. Najhoršie však bolo to mlčanlivé ticho medzi mnou a Raulom. No, to bolo niečo hrozné. V určitých chvíľach vie byť ticho úžasné ale dosť často býva otravné.
Vstúpila som do nákupného centra a nadýchla sa toho nechutného vzduchu čo mi vždy vadil. Bola som prekvapená, pretože aj teraz v noci tu bolo celkom dosť ľudí.
Vydala som sa rovno smerom k veľkej kruhovej fontáne v strede nákupného centra. Voda tu žblnkotala a bolo tu mnoho ľudí na stretávkach. Vyzerali šťastne. Avšak, ja som teraz šťastná nebola. Bola som strašne napnutá a zvedavá čo ta žiara znamenala. Bola som zvedavá čo na to povie tá Savannah. V tom som sa rýchlim krokom vydala na prvé poschodie do papiernictva. Mala som z obchodného centra vždy pocit nekľudnosti a zhonu. Veľa ľudí sa tu náhlilo... práve toto bude asi základňa toho pocitu. Ani som sa nenazdala a po chvíľke čakania som už bolo pred vchodom do papiernictva. Prechádzala som sa okolo regálov s písacími pomôckami, potom s písacími blokmi a potom aj okolo nejakých darčekov. Nevedela som prečo tam boli tie darčeky. Však niektoré papiernictva to tak mávajú. Spomenula som si. Vzala som nákupný košík a nahádzala doň balík pier, ceruziek a aj jeden písací blok len na vytrhávanie strán. Pristúpila som k pokladni. ,,Dobrý večer.! A položila som košík na pult. Predala som predavačke sumu, ktorú si požadovala a s taškou s logom obchodu som odišla z papiernictva. A kam teraz? Na prízemi som zahliadla nejaký obchod s oblečením. Rýchlo som zbehla po schodoch s úsmevom. Musím si na seba niečo kúpiť. Úsmev sa mi stratil z tváre keď som zistila že je ten obchod zavretý. Obzrela som sa okolo a uvidela som Ďalší obchod. Tušila som že to nebude jeden z tých najkvalitnejších. Lepšie ako nič. Vbehla som dnu a zapáčila sa mi jednoduché zelené tričko s potiskom tenisiek. Schmatla som ho a šľahla do košíka. Prebehla som k predavačke. ,,Dobrý večer." Nahodila som úsmev a dala predavačke peniaze. Tričko som si zabalila do tašky z papiernictva a utekala von z toho stresujúceho nákupného centra do parku.

>> Park

Čakanie trvalo už dosť dlho. Nastala noc a ja som tam bola s mlčiacim Raulom. Geko bol ostražitý. Ani sa mu nečudujem ... stretnúť cudzieho človeka keď jeho majiteľka nie je doma. Začala som uvažovať nad tým že sa pôjdem niekam pobližšie prejsť a načerpať čerstvého vzduchu. Najviac mi na myseľ chodilo nákupné centrum kam som aj ísť potreobvala. Poslednou dobou som už nemala žiadne pomôcky na písanie ani kreslenie, takže kreslenie, do ktorého som bola v minulosti úplne "zaľúbená" ma celkom omrzelo. Bola som taká zvedavá a zároveň napnutá že som nedokázala ani oči privrieť aj keď som už dosť dlho nespala. Čo to asi bude? Čo tá žiara znamenala? Čo to malo byť? Postavila som sa, pozrela som sa a pozrela som sa na Raula. ,,Hej, počuj keby sa Savannah vrátila povedz jej že sa čoskoro vrátim. Išla som sa iba prevetrať na čerstvý vzduch ... ak by ma hľadala som buď v parku alebo v nákupnom centre." Usmiala som sa a obliekal som si bundu, ktorú som si počas čakania vyzliekla. Usmiala som sa na Geka a z vrecka vytiahla lístok a nejakou náhodou som v jednom "tajnom" vrecku v bunde našla ceruzku. Eh, prečo tu asi je? To bude asi ešte z tých čias keď som kreslila. Pousmiala som sa nad tou myšlienkou a na papierik napísala : Ahoj Savannah, prepáč ale ušla som sa prevetrať. Som buď v parku alebo nákupnom centre. Síce som to povedala aj Raulovi ale nevedela som či mu môžem veriť. Aj keď sa mi zdal sympatický, nikdy človek nemôže vedieť čo sa z toho človeka vyvinie. Či zákerný človek alebo zlý človek ... hocičo jednoducho. Vzkaz som prilepila na dvere zvnútra a otvorila dvere. Pomalým krokom som vyšla von a nadýchla sa čerstvého vzduchu, ktorý mi tak teraz chýbal. Mesiac bol tak isto v splne ako minulú noc, keď som s Dray a tou jej ranou, ktorú ma bohvieodkiaľ ležala pod šírim nebom.
Rozhliadla som sa po pozemku, ktorý sa mi zdal akoby tu už stovky rokov nikdo nežil. Pomaly som prebehla po chodníku - nechodníku. Asi pôjdem len na malú prechádzku do parku a potom si pôjdem niečo kúpiť ... alebo naopak. Ruku som natiahla do vrecka a vytiahla toľko peňazí, koľko by mi stačilo na poriadný nákup. Aj tak z toho moc neminiem. Ešte raz som sa obhliadla okolo a vydala sa cez cestu do nákupného centra.

>> Nákupné centrum