Příspěvky uživatele

Keď sa vlk postavil a otriasol sa, uškrnula som sa. Začala som vrtieť chvostom rovnako ako Raul, pričom som počúvala jeho slová. Bola to zábava! povedala som a zastrihala ušami. Onedlho som chvost nechala byť chvostom a uvolnila som ho. Bola by som zvedavá ... no tak nebudem zvedavá. uškrnula som sa na svojej myšlienke, keď mi došlo, že to so zvedavosťou preháňam. Avšak, cítila som, že keď som sa stala vlkodlakom, tak sa cítim lepšie a zvedavosť ma po troškách opúšťa. Ale aj tak ... zaujímalo by ma, či je to vrtenie chvostom inštinkt ... Nakoniec som to dopovedala a hneď, keď hlas v hlave doznel, začala som sama nad sebou krútiť nenápadne hlavou.
Neskôr som sa obzrela okolo. Na pohovke som zbadala čiernu vlčicu, ktorá bola identická Sav. Počkať to je Sav. uškrnula som sa. Potom spolu s Raulom urobila krok dopredu a pozrela sa na ňu. Po tom, čo Raul dohovoril, som začala iba kývať hlavou, aby videla, že to zaujímalo i mňa. Teda bola to naša Alfa a ... jednoducho treba sa o to zaujímať, či to je Alfa a či nie je. Usmiala som sa na Sav a sadla si. Chvostom som nechala na zemi za sebou. Hneď, ako som začala trocha krútiť chvostom, vyzeral ako nejaká živá metla. Sem-tam som sa mierne na Sav usmiala, no inokedy som bola vážna. Energia mi klesala, preto som si sadla, ale na povrch som to nedávala najavo. Môj výraz bol stále energický a aktívny. Dúfam, že sa cíti dobre, keď ju bodol rovnaký typ démona, ktorý bodol mňa. Hneď, ako mojou hlavou prefrčala myšlienka, prešiel mi mráz po chrbte. Spomenula som si na tu bolesť, ktorá ma dala do spánku. Začala som spomínať i na človeka aneb ... upíra, ktorého som posledného videla ... Dray.Nakoniec som radostne zavrtila chvostom a pozrela sa na čiernu vlčicu, ktorá ležala na pohovke. Nespúšťala som z nej oči.

Prechádzala som neustále okolo Raula, ale nevšimla som si ho. Myslela som si, že je to jeden z členov svorky. Keby som vtedy použila ňufák, určite by som na to prišla. Veselo a potešene som si vykračovala a vrtela chvostom a široký vlčí úsmev mi nechýbal. Počkať! Veď ja mám ňufák. napadla ma spásonosná myšlienka. Už-už som chcela začať ňuchať, ale uvedomila som si, že by to bolo viacmenej podvádzanie. Čuch som teda nechala byť čuchom a pokračovala som pri hľadaní zrakom a sluchom.
Bola som v obývačke, keď som prechádzala okolo čierneho spiaceho vlka. O tom, že je to Raul som nemala ani páru a tak som to kblko neriešila. Avšak, keď som raz išla okolo neho, vyskočil na mňa a zvalil ma k zemi. Heej! zakričala som hravo, no primerane, aby som nerušila ostatných. Potom ma prednými labkami ešte viac pritisknul k zemi, popravde ... páčilo sa mi to, ale nedávala som to najavo. Hravo som zavrčala a začala vrtieť chvostom. Na moment priblížil svoju hlavu k tej mojej, no potom od mňa odskočil a dal sa znova do klbka. Špičkou tváre si prekryl tvár, takže nebolo vidieť, ako sa tvári. Určite sa uškŕňa ... povedala som ja takisto s veľkým úsmevom. Vrtela som chvostom stále, no menej ako predtým. Raul zasa začal nehybne ležať ... akoby spal. Hneď potom som svoje pomalé tempo premenila na poklus a začala klusať k Raulovi napriek tomu, že bol priamo pred mnou. Buchla som do neho packou. Potom, som tu packu naňho vyložila a následne i tú druhú. Vlastne, oprela som sa oňho. Krátko neskôr po tom, ako som sa oňho oprela, som prišla k stene, pričom som sa stále opierala labkami o Raula. Hneď, ako som prišla k stene, som ho začala tlačiť od steny. Bola to celkom drina, odtlačiť vlkodlaka, k čomu som bola ešte samica. Následne som ho preskočila a labkou odsunula špičku chvosta od tváre a venovala mu široký úsmev priamo do očí.

Nasledovala som Raulove kroky, čiže som šla k východu z kuchyne s nim. Hneď, ako som sa tam pomalšími a menšími krokmi dostala, pozrela som sa na Raula. Všimla som si na ňom, že ho zaujal zvuk, keď sa naše vlčie drápy dotýkajú kachličiek. Ja som si ten zvuk nevšimla, totiž bola som naň nemálo zvyknutá, keďže som taký zvuk doma s mojou fenkou Marry počula stále. Každopádne, vlčie drápy sú väčšie, tak zvuk bol silnejší. Usmiala som sa a následne počúvala Raulové slová. A čo tak to šialené behanie vymeniť za chôdzu? uškrnula som sa a sadla si. Mohlo to vyzerať, že som unavená, ale trochu ma znervózňoval ten pocit, že nemám ešte takú rovnováhu na štyroch. Sed je bezpečnejší. Kým niečo nevymyslíme, alebo sa nepohneme ... budem sedieť. Môj plamienok nádeje zhasol, keď Raul celkom smutne povedal, že okrem vysedávania sa tu nič iné robiť nedá. Poďme aspoň trocha preskúmať dom ... povedala som celkom šťastným hlasom a menším úsmevom. Bola by som zvedavá, ako to vyzerá na poschodí ... počkať schody. pomyslela som si, pričom môj hlas v hlave na konci znel smutne. Bola by som zvedavá, ako to vyzerá na poschodí, ale to by sme museli prekonať schody. povedala som moju myšlienku nakoniec nahlas.
Keď som na chvíľu odvrátila zrak od Raula, Raul mi niekam ušiel. Kde si? povedala som zvedavo a zavrtela chvostom. Takže schovávačka? Pomalým a pozorným krokom som vyšla na chodbu, na miesto kde som predpokladala, že tam bude. Veselým a tentokrát rýchlym a pozorným krokom som sa pohybovala po chodbe. Dúfala som, že Raul nevie chodiť po schodoch a nevyšiel hore ... to by bol môj koniec. Na schodoch by som sa dolámala. povedala som si a zavrtela chvostom. Vrátila som sa do obývačky, kde som pochybovala, že tam bude. Behala som dookola cez celú obývačku, ale Raula nikde. Pri stene bolo čierne klbko nejakého vlka, no neriešila som ho. To bude určite iný vlk! pomyslela som si vzhľadom na to, že vo svorke je čiernych vlkov najviac. Raul? povedala som zvedavá, pričom som si neuvedomovala, že mám ... ňufák.

Keď som Raulovi povedala, že som už plná a on si ten zvyšok vzal, zrak som uprela na chladničku. Zavrtela som chvostom a pomalým krokom sa vydala k východu z kuchyne. Nevyšla som von, pretože som chcela počkať na Raula, ktorý v tú chvíľu jedol. Ja som nasála pachy z celého domu, aby som mala aspoň prehľad o pachoch, ktoré tam boli. Keď som sa viac na pachy sústredila, ucítila som aj menšie slabé pachy, ktoré patrili lovcom tieňov a Dray. Je to zaujímavé, že ich cítim ešte teraz. Pachy som potom nechala na pokoji a svoju pozornosť som venovala Raulovi, ktorý vtedy už dojedol. Nejaké konkrétne plány som nemala. odpovedala som mu na jeho otázku. Obzrela som sa po miestnosti, pričom som hlavou hýbala veľmi pomaly. Čo by sa tu tak dalo robiť? ... Moc vecí vo vlčom tele neviem ... mám to. Usmiala som sa tak, ako to je vo filmoch, keď niekto dostane nejaký nápad. Ten úsmev mohol vyzerať strašidelne. Ale chcela by som si nejakým spôsobom zvyknúť na vlčie telo. Pridáš sa? povedala som a priblížila sa k nemu. Mal by si nejaký nápad? spýtala som sa ho nádejne, že na niečo príde. Chcela by som sa naučiť nejaké činnosti vo vlčom tele, totiž niekedy som bola v ňom ešte nemotorná. Bola sranda, keď som behala po chodbe a potom som ... narazila do steny. Nenápadne som sa škodoradostne usmiala sama na svojej škode, keď som narazila do steny a bolel ma celý ňufák. Potom, som urobila otočku okolo svojej osi s nádejou, že uvidím svoj vlastný chvost a možno si ho aj chytím. Po chvíli som s tým prestala, pretože to mohlo vyzerať zvláštne, čo aj vyzeralo, ale stratila som nádej a prestalo ma to baviť. Naháňať si chvost ... to môže fatk napadnúť len mňa. povedala som si v mysli, pričom som krútila hlavou zo strany na stranu. Zároveň som čakala i s akým nápadom Raul príde. Bola by to užitočná činnosť. uškrnula som sa s predstavou, že zasa narazím do nejakej steny. Iný by sa nesmial, ale ja som sa smiala.Presnou packou som buchla do zeme pred mnou, pretože som bola napätá z čakania na Raulovu odpoveď. Energia vo mne sa hromadila, vlastne už som jej mala v tej chvíli dosť.

Uhryzla som si ďalší kúsok šunky. Bola som Raulovi neuveriteľne vďačná, totiž po tej akcii s jedom, sa mi brucho ozývalo hlasno. Avšak, cítila som sa lakomo. Onedlho Raul ku mne prisunul balenie šunky. Raul tu takto ponúkne a ja nič? Tento pocit vyhnali jeho slová, že je vyberavý. Nepreháňaj. Taký vyberavý nie si. Aj keby, mám na to iba pár slov ... Každý sme nejaký. povedala som so vzpriamenými ušami. Krútila som pri tom hlavou a môj hlas bol vážny, no nejaká tá melódia priateľského tónu tam bola. Kútikom úst som sa usmiala a zahryzla sa znova do šunky, ale nie ešte do balenia, iba do toho kúska, čo sa našiel ako prvý. Následne som rozbalila balenie šunky a poriadne sa do toho zahryzla. Bolo to veľmi chutnučké, dokonca mi to viac chutila, než v ľudskej podobe. Keď som dojedla ten kus, bola som už celkom nasýtená. Určite aj zosilniem a pridá sa mi na energii... treba počkať. Potom som si iba oblízla ňufák a chvost si obtočila okolo tela, pričom som pozerala na Raula, ktorý sa snažil ešte niečo nájsť v chladničke. Keď sa jeho hľadanie vydarila a vytiahol si z chladničky veľký tučný kúsok salámy, kútikmi úst som sa pousmiala. Pousmiala som sa preto, lebo som mu to priala. Predsa, prvý deň som ho nespoznala a zdal sa mi ehm ... sympatický. Usmiala som sa a nasála som pachy, ktoré sa tu nachádzali. Nič sa nemenilo, vôbec nič. Stále som cítila pach Sav a troch neznámych. Teda tie boli čerstvé, jeden starý pozostatok od "pána ošetrovateľa" tu bol tiež. Nechaj si. Stačilo mi. usmiala som sa a zavrtela chvostom. Nepozeral som naňho ako je, mohlo by mu to byť nepríjemné, teda aspoň podľa mňa. Ja som si na chvíľu ľahla, aby som nazbierala pozostatky energie a dala ich v jednu veľkú hromadu. Privrela som oči a sústredila sa na energiu. Dokonca sa mi ju dalo dať dokopy a tak som sa cítila silnejšia. Vstala som, otriasla sa až po špičku chvosta a počkala, kým Raul doje.

Dívala som sa na chladničku, no zároveň aj na Raula. Energia mi ubúdala a ja som sa potrebovala rýchlo najesť. To vydržím. upokojovala som sa v mysli. Nasála som znova pachy z chladničky. Síce môj čuch nebol nejako veľa vyvinutý a "vycvičený", cítila som príjemné pachy, ktoré určite súviseli s mäsom. Na Raulovi bolo vidieť, že chce mäso tiež. Ani sa mu nečudujem ... však sme vlci. kývla som ramenami a urobila pár krokov bližšie k chladničke. Základ je, že chceme mäso ... je mi jedno aké, ale aby nejaké bolo ... nahodila som priateľský úsmev a znova som sa priblížila k chladničke o pár krokov. Cez môj hrubý kožuch som necítila chlad, ktorý z nej ušiel, tak sa teplota môjho tela nemenila. Určite to bude mäso ... ale to ty určite vieš. Či už šunka, či už surové mäso, hlavné je, aby to mäso bolo. povedala som milým hlasom a prednou packou buchla do chladničky s dúfaním, že z nej niečo vypadne. No, márne. Dalo sa to čakať. zakrútila som hlavou nad svojou hlúposťou. Silu som už nemala žiadnu a tak som sa postavila na zadné a oprela sa o chladničku. Do vrchných políc som nevidela, totiž bola som menšia než Raul, keďže som bola samica a on samec. By som tam skoro neuvidela s plnou energiou, to už po otrávení ... povedala som si a cúvla dozadu. Pozrela som sa na dvere z kuchyne a nasála pachy. Stále bol cítiť pach toho, čo nás ošetril. Cítila som prítomnosť Alfy a troch neznámych.
Keď sa moja pozornosť vrátila k Raulovi, pred labami mi ležal menší kúsok šunky. Všimla som si, že mi ho Raul dal a nemyslel len na seba. Pekné gesto. pomyslela som si. Vďaka. povedala som vďačne. Ty si nedáš? ... Ja viem hlúpa otázka. povedala som a trocha si uhryzla z šunky.

Pozerala som sa na Raula, ktorý sa očividne pozeral na vstupné dvere. Postavila som sa vedľa neho a hlavu dala tak, aby som mala rovnaký úhol pohľad. Chcela som sa uistiť, či niečo nevidí. Keď som si bola istá, že sa tam nič nie je, zavrtela som chvostíkom a otočila sa naspäť k chladničke. To som si myslela, pretože som nezaregistrovala, že by ju ten istý démon bodol. povedala som s pokojným hlasom, no chladnička ma dráždili. Do svojho ňufáka som vzala všetky pachy, ktoré tam boli. Síce sa mi strašne prelínali, no cítila som, že tam nejaké to mäso bude. Mäsíčko. povedala som a hneď sa mi začali tvoriť sliny. Zavrtila som chvostom, potichu zavrčala na chladničku a pridala sa k Raulovi. Podľa toho, že pokrčil vlčími ramenami, som vedela, že sám nevie. Ja som bola v podobnej situácii. Postavila som sa na zadné a oprela sa o jednu policu chladničky. Chládok. pomyslela som si spokojne, pričom som s ňufákom prechádzala po potravinách, ktoré sa v chladničke nachádzali. Mňaam jogurt. povedala som si v mysli, no zároveň som aj váhala. Žalúdok vo vlčom tele je pravdepodobne iný ... dám prednosť surovému mäsu. Na zadných som pomaly povyskočila a dotkla sa tak mrazničky, ktorá bola úplne na samom vrchu chladničky. Tiež máš chuť na mäso? spýtala som sa ho a ukázala som ňufákom na mrazničku. To bude ale "zábava" to otvárať. pokrútila som hlavou. Bola som slabá, tak som si sadla, aby som mala silu na otváranie tej mrazničky. Nápady? spýtala som sa s hravým tónom, keďže moja hlava bola úplne v tom momente prázdna. Jediné, čo tam prebývalo boli pachy, ktoré som tam dostala z chladničky. Avšak, zároveň tam bol aj nehutný pach ten hnusnej smradľavej jaskyne, kde sme bojovali proti tej tete z dalmatínov. Teda, ja som nebojovala. pozrela som sa do zeme. Potom som zasa svoju pozornosť uprela na mrazničku, ktorá pre vlkov bola skoro neotvoriteľná.

Uši dala na pred hlavy. Áno, taký zvláštny pán. Povedala by som, že je to doktor na vysokej úrovni, ale zdal sa mi zvláštny. uškrnula som sa. Aj tam som ho videla iba ako odchádza s kapucňou na hlave . povedala som celkom pokojným hlasom, ale mala som starosť o našu Alfu. Keď Raul prikývol, prešiel mi mráz po chrbte. Ale na inom mieste, že? vydýchla som si. Predsa bola v poriadku. Som hladná ... povedala som si v mysli, keď sa mi ozvalo s divným hlasom moje vlčie brucho. Dúfajme, no hladovať tu nebudeme. povedala som napriek tomu, že nám Alfa nedovolila. No, aj tak boli sme hladní a keby bola mimo spánku, určite by dovolila. Potom som ho následovala. Pozerala som nečinne naňho, ako otvára chladničku. Bolo to zábavne sa naňho pozerať, no napokon ju otvoril. Oči sa mi zažiarili. Šikula! povedala som a vrtela som pri tom chvostom. Prišla som bližšie k Raulovi. Čo si dáš? povedala som pobavene smerom k nemu. Ja som si nevedela vybrať, no radšej by som uvítala niečo mäsové.

Keď Raul prikývol, čiže súhlasil s tým, že keby nezačneme my nezačal by nikto, usmiala som sa tak, ako to vo vlčej podobe najviac ide. Počkať vtedy tam stála Nat a... spomínala som na meno tej, ktorá sa pridala až po nás. Angelika! Tak sa volá ... Ešteže nám pomohla. pomyslela som si. Pokrútila som hlavou a pozrela sa na svoj chrbát, v ktorom neboli vidieť ani náznaky toho, že som tam mala zranenie. Uškrnula som sa. Savannah by mohla ísť na medicínu! ozval sa môj hlas v mysli s celkom vtipným tónom. Uši som dala napred hlavy, aby som počula všetko v miestnosti, i keď tu moc živých nebolo. Potom, čo sa ma Raul spýtal na Savannah, naklonila som hlavu a prúdko sa obzrela po miestnosti. Zdalo sa mi, že Sav oddychuje. Vlastne, ten ujko čo tu bol ... myslím, že ošetril i ju. Mala by vyť v poriadku. povedala som pokojne. Počkať! Savannah sa niečo stalo tiež? spýtala som sa ho dosť vystrašene. Z toho, že som tam odpadla som nemala žiadnu predstavu o tom, čo sa tam na konci dialo. Ty si videl tú čarodejnicu? spýtala som sa ho dosť zvedavo, ako to bolo v mojom zvyku. Keď išiel tam, odkiaľ prišiel priblížila som sa o pár krokov a ľahla si tam, ale hlavu som nepoložila. Nemáš chuť si niečo zajesť? Vtedy keď sme sa premieňali, Sav si vzala vo vlčej podobe z chladničky melón ... pokúsme sa tu chladničku otvoriť! hravo som sa pozrela na chladničku a mávla packou.

Zavrtila som svojim huňatým chvostom. To dúfam. povedala som neutrálne, ale i tak bol z môjho tónu hlasu, kúsok priateľského tónu. Heh, ale ja odpočívať nechcem ... nechám tomu voľný priebeh. povedala som si v mysli a dúfala, že odpočívať nebudem môcť, napriek tomu, že som sa cítila unavene. V tom, mi prešiel mráz po chrbte, pretože som si spomenula na toho ohavného a zlého démona. Pozrela som sa na Raula. A to bolestné zasyčanie toho démona ... to bolo úplne dokonalé. uškrnula som sa a tvárila som sa pri tom tak, akoby som spomínala na to zasyčanie. Keby my nezačneme tej žížalke s tŕňom čeliť, tak by nezačal nikto. povedala som s miernym úsmevom. Keďže som bola unavená tak som si sadla. Sed postačí ... snažila som sa upokojiť únavu, ktorá vo mne prebývala. Keď sa na mňa usmial, zavrtela som chvostom. Keďže som sedela, môj chvost vyzeral ako metla. Aspoň pozametám to tu. pomyslela som si, i keď to v skrýši špinavé nebolo. Na mojej vlčej tvári bola vidieť radosť. Totiž, veľmi som sa tešila, že som konečne po boji s démonom, nielen tým, čo bol v mojej mysli ale i tým, čo bol naozaj. Tak to vyzerá, že som sa na tú lúku s vlkmi nakoniec i dostala. spomenula som si na zvláštne sny, ktoré mávam.

Zvedavým pohľadom som sa pozerala na Raula a čakala, ako zareaguje. Pomaly som žmurkala očami a pozerala sa, ako dvíha hlavu. Očividne som ho zobudila. I keď môj cieľ bolo ho vystrašiť, nevystrašila som ho, no Raul nevyzeral na ten typ osoby, že sa vyľaká za každú sprostosť. Takže to, že sa nevystrašil, sa v Raulovom prípade dalo čakať. Z jeho odpovede bolo počuť určité dezorientovanie. Príčina jeho dezorientovania bola asi taká, že dlho a hlboko spal. Videla som na ňom, že sa pozerá po ostatných a spamätáva sa. Akoby ani nevedel, že bol v skrýši. Akoby ma ani nepoznal. pomyslela som si, keď sa obzrel okolo, kto naňho hovorí. To chápem. zavrtela som chvostom a zívla si. Povedala som to miernym úsmevom, totiž tieto vety ma dokázali vždy rozosmiať.
Keď sa Raul postavil, znova som zavrtela chvostom a následne ho pozorne počúvala. Dá sa to tak povedať. No, kus energie mi chýba. riekla som s celkom šťastným, ale ku koncu smutným tónom hlasu. Aj tvoja rana vyzerá lepšie. usmiala som sa naňho. Vyzerá to tak, akoby tam ani nikdy nebola.dodala som. Potom som sa uškrnula a nasadila nahnevaný pohľad, avšak nebol smerovaný na Raula, ale na démona, ktorý nám to spôsobil. Špičková spolupráca ... jeden démoní jed v tele. Druhý roztrhaný chrbát. uškrnula som sa. Ale snaha bola. Som rada, že si mi pri tom pomohol. povedala som vďačne a priateľsky zavrtela chvostom.

Zrazu som as zobudila. V okolí som cítila pach Savannah, Raula a neznámych, ktorých som ešte nepoznala. Bude to už asi lepšie. Otvorila som oči a ihneď ucítila, že mám viac sily. Vtedy som zazrela kútikom oka iba postavu, ktorá mala na hlave kapucňu a šla preč. Kto to bol? povedala som si a švihla chvostom. Cítila som sa milionkrát lepšie, pričom sa mi na tvári vyčaroval menší úsmev z toho, že asi je po všetkom. Chcela som sa postaviť, ale nebolo to také jednoduché, totiž nemala som moc sily po tom napadnutí, tým hnusným démonom. Keďže som sa chcela postaviť za každú cenu, začala som sa trepať so snahou, že sa postavím. Vydávala som pri tom rôzne zvuky, čiže kňučanie a vrčanie. Vrtila som pri tom chvostom, pretože som bola neuveriteľne šťastná, že som znova pri vedomí. Onedlho sa to trepanie vyplatilo, totiž postavila som sa. Síce som vyzerala nemotorne, bola som rada, že stojím. Pomalým a opatrným krokom som sa vybrala k čiernemu spiacemu vlkovi, ktorý bol podľa vzhľadu i pachu Raul. Urobím si srandičku... uškrnula som sa. Ticho som našlapovala s packami, aby som ho nezobudilo napriek tomu, že spal ako zarezaný. Keď som bola úplne pri ňou, preskočila som ho a hravo buchla do neho labkou. Síce som nejako energie nemala, unavovalo ma to i napriek tomu, že to nebolo nejaké náročné na energie. Spíš? vyslala som k nemu hlasitú myšlienku, ktorá by ho mohla zobudiť. Nudila som sa a chcela som sa porozprávať, k tomu som poznala Raula najviac, takže som si vybrala jeho.

//Takže teraz mám odpočívať a už som pri vedomí? Potom budem môcť hrať?

Dívala som sa do očí priamo tomu démonovi. Chcela som sa k nemu postiť, no nedalo sa. Nedostala som sa k nemu, čím viac som sa k nemu chcela dostať, tým viac som sa vzdiaľovala. Tentokrát som nedokážala udržať svoje myšlienky ani v tejto miestnosti. Myslieť sa mi nedalo, nedokázala som to. Unavovalo ma to. Prestala som sa sústrediť a nechala tomu čas. Bola som si istá, že zomriem. Jediné čo som mala v hlave, bola vlčia laba otlačená v kope snehu. Musím ... počúvať ... okolie ... reálneho sv..e..ta. Myšlienky sa mi v hlave rozdeľovali. Na chvíľu som tam v tej miestnosti zavrela oči, a nesústredila sa.
Prerušil ma neznámi hlas. No, bol to hlas od vlkodlaka v myšlienkách. Počula som, že sa nemám vzdávať. Síce som to neplánovala, no bolo to veľmi povzbudivé. Jedno mi bolo isté. - bol to vlkodlak. Počula som veľmi slabo, necítila som nič a nedokázala som pohnúť ani jediným svalom. - bezmocnosť. Ten pocit, keď nemôžeš ani povedať, že sa máš dobre ... hrozné. Pomóóc! Rozkričala som sa v mojej hlave, v tom sne. Nevnímala som nič, iba hlasy tých čo mali to šťastie a boli v poriadku. Ako je na tom Sav a Raul? Nevedela som či žijú, či nie sú chorý, alebo či práve teraz putujú domov. Vlastne, netušila som, ako som sa dostala domov ja. Mám skrýšu nazývať domovom? Dúfam že áno ... v hoteli nechcem bývať...
Zachytila som i to, že ma chcú dostať dnu. Super! Mala som aspoň jednu pozitívnu myšlienku. To, že sa aspoň pár ľudi ... vlkodlakov snažilo dotrepať dnu moje telo. Áno, ako vlkodlak musím byť ťažká ... ale neviem, či sa dokážem teraz premeniť ... bude to moja prvá premena späť ... a ani neviem ako to urobiť ... vlastne teraz v tomto stave to nedokážem. Rozprávala som v myšlienkach ... snažila som sa im aspoň povedať hlásku, aspoň tomu, kto mi povedal myšlienkami to, že mám bojovať, ale nedalo sa.
Od toho hlasu, ktorý som počula na začiatku ako prvý, som zachytila, že som úžasná. Nemyslím ... pomyslela som si a snažila sa povedať, presnejšie povedať myšlienkami vlkodlakovi vedľa, nejakú hlásku, aby vedeli, že vnímam ... no nedarilo sa. Ach, prečo ja? To ja som musela byť taká zbrklá, a uhryznúť toho démona za hlavu, aby ma tým bodcom plným jedu dobodal ... celá ja. Keby som v tú chvíľu boli svaly na mojej strane, pokrútila by som hlavou. Ale, neboli. Oni práve boli na strane jedu a ja som potrebovala právnika, a to protijed.

Vedela som, že som na pokraji smrti. Každou chvíľu sa mi strácala nádej, aj keď som už nejakú nemala. Netušila som čo ma zachráni a ani kto, ale neprestala som dúfať. Sem-tam som dokázala zachytiť nejaký pach a možno aj nejaký zvuk, ale to málokedy. Vlastne, už som skoro umierala. Cítila som čerstvý dážďový vzduch, ktorý ma troška upokojoval. Nedokázala som otvoriť oči a ani pohnúť hociakým svalom. Aspoň že dokážem ešte dýchať... Uvedomovala som si, že ak mi prestane fungovať každý sval, spolu so srdcom, orgánmi alebo by som už nevládala ani len dýchať, bolo by po mne. Nevnímala som nič, vôbec. Možno len ojedinele, ale pre šťastie som zaregistrovala dievčenský hlas, ale nedokázala som ho moc rozoznať. No počujem ... ale nemám ti to dať ako najavo ... Nedokázala som pohnúť ani brvou. Keby som mohla aspoň sa zhlboka nadýchnem a pomaly vydýchnem, ale som rada, že dokáže, aspoň dýchať takto "nezhlboka". Nedokázala som nič urobiť, to bolo stresujúce. Ja som tam sedela v tej tmavej miestnosti oproti tomu démonovi. Zvuky z okolia som počula iba trošku, skoro vôbec, ale po tom ako to to dievča povedalo, som
zasa upadla do hbokého bezvedomia, ako pred tým.