Příspěvky uživatele

<<<Jazero Gury
Od jazera ma moje nohy odniesli sem, do temnej jaskyne plnej temnej mágie, neprijemného pachu a ovládanej mysli. Nikto v tejto jaskyni nedokázal svoju myseľ dostatočne ovládať. Len na tú, ktorá tie mysle ovládala. Rozrehotala som sa a vstúpila som dnu. Pohltila ma nepríjemná vlhkosť a zápach. Z kamenného stropu na mňa padali kvapôčky vody. Ako pravý blázon som olízala stenu jaskyne. ,,Je slaná!" skríkla som a pobrala som sa hlbšie do jaskyne. Zbadala som klaňajucého sa muža. Rovnakého blázna, ako som bola ja. Pritancovala som k nemu s náznakom melódie v hlase. Potom som si k nemu kľakla a poklonila som sa čarodejnici. Myseľ mi nepracovala dobre a mala som v krvi náznak alkoholu. Pozorovala som čarodejnicu. Teraz ma ovládala a ja som nemala guráž na to, aby som sa jej niečo spýtala. Len som ticho hľadela do zeme a dúfala, že ma nechá na žive. Neprestávala som sa rehotať. Len som sa to pokúšala stlmiť. Veľmi sa mi to však nedarilo. Snáď mi neuštedrí jeden úder. Dúfala som hlboko v svojej mysli, ktorá nebola ovládaná. Bola však na toľko malá, že som nedokázala svoje telo ovládať silnejšie.

//Ospravedlňuje sa, ale musím odcupkať do jaskyne Rúcima, na dôsledky toho, že som bola unesená, preto nebudem ďalej pridávať príspevky, odchádzam tam, toto je posledný, sorry, René :D

Jazero bolo celkom tiché a dalo sa v ňom pokojne plávať. Žiadne morské príšery ani bláznivé decká, ktoré napodobňujú žraloka. Až tu som si mohla dostatočne oddýchnuť. Nadýchla som sa čerstvého závanu vzduchu. Vnikal mi až do špiku kostí, no aspoň som mala pocit, že žijem. Odrazu som mala pocit, že moju myseľ pohltila čierna mágia. Niečo ma ťahalo preč, na temné miesto plné zla. Niekto ma volal. V hlave sa mi ozýval hlas. Vyliezla som z vody. Ani som nevedela prečo, niečo ma nútilo ísť nevedno kam. Na rýchlo som sa obliekla. ,,Prepáč.... ale ja.......musím ešte niečo vybaviť." Povedala som a utekala som preč. Nohy ma vôbec neboli. Neovládala som ich totiž ja. Skôr by som povedala, že ma niekto vlečie ako handrovú bábku. Bola som pohltená ešte nevyjadreným smiechom. Myseľ mi pohlcoval bláznivý duch. Nedokázala som sa ovládať. Keď som zbadala temnú jaskyňu, vedela som, že mám ísť práve tam.
>>> Jaskyňa Rúcima

<<<Club Buena
Nenávidela som dlhé cesty, ale dúfala som, že to bude aspoň stáť za to. Cesta nebola až tak náročná, ale mne predsa ubrala na energii.
Keď som zbadala jazero, uškrnula som sa. Kým sme nevyšli z klubu, ani som nepomyslela na to, že už je noc. Ako dlho dom tam bola? Po tejto myšlienke som sa pokúsila tie ostatné vyhnať až kým som nemala myseľ dokonalo čistú. Voda v jazere bola rovnako čistá, ako moja myseľ v tomto čase. Zatiaľ. Až som si všimla že sa na mňa usmial, pokúsila som sa mu ho opätovať. Vonku fúkal mierny vietor a nebola som si istá, či nezamrznem. Mala som však nejaký pocit, že mám v sebe nejaký ohrievač. Napriek počasí mi bolo veľmi teplo. Trochu som sa zarazila, keď sa začal vyzliekať. Predsa tam nechceš ísť narýpaná do troch vrstiev oblečenia! Vyzleč sa aj ty! Dobre, moja myseľ už nebola až tak čistá. Ale hlas, ktorý sa ozýval v mojej hlave mal pravdu. Začala som sa vyzliekať. Vlastne som mala šťastie, že som mala plavky. Také šťastie! ešte dobre, že ma napadlo, že by som sa mohla ísť okúpať do jazera! ,,Iste!" odvetila som následne na jeho otázku a začala som šliapať po kameňoch. Dávala som si pozor, aby som sa nepošmykla. Keď sa moje nohy dotkly prameňa vody, prekvapilo ma, že ešte nie je studená. Pre mňa bola tak akurát. Keď som bola dostatočne ďaleko od kameňov, skočila som za ním.

Zdalo sa mi, že som toho vypila viac, než som mala. Pravdepodobne alkohol už zaberá. Na svoj vek som to asi prehnala. Možno som predsa len nemala piť tú whisky. Bola silná. Nevypila som toho až tak veľa, ale vypila som dosť tvrdý alkohol. Teda aspoň na mňa. Tiež som sa postavila a obhliadla som sa. Všimla som si, že urobil to isté. Uškrnula som sa. Fajn, aspoň sme rovnako opatrný. ,,Tak teda k Jazeru Gury" zamumlala som. Keď mi dal prednosť, usmiala som sa naňho a vyrazila. Všimla som si, že sa po niečo vracia. Keď prišiel s gytarou, trochu som sa zarazila. On hrá na gytare! Hudba gytary bola podľa mňa najlepšia. Vždy ma vedela upokojiť. Posledný krát som sa obzrela na klub a vyrazila som.
>>>Jazero Gury

Svetlá klubu sa rozblikali rýchlejšie a zakaždým, keď sa jedno svetielko stretlo s mojimi očami ma to mierne oslepilo. Parket bol plný zabávajúcich sa ľudí. ,,Máš pravdu, od klubu sa nič iné čakať nedá." uškrnula som sa. Keď som si vypočula jeho teóriu o zábavnom parku, mierne som sklonila hlavu. Ešte som nepočula, aby niekto nazval sex chemickou reakciou. neskrývala som večný úsmev, od kedy som prišla do baru a odhrnula som si fialové vlasy, ktoré mi práve padali na oči. Pokrútila som hlavou. ,,Máš pravdu, tá chemická reakcia asi nie je až taký najlepší nápad." pri slove chemická reakcia som naznačila rukami úvodzovky. Aj tak som nemala v pláne mu navrhnúť môj plán. Nemala som záujem ukázať tu prítomným hosťom, ako neviem tancovať. Chvíľu som ešte premýšľala, no keď prišiel s nápadom na plávanie, jasne som prikývla. ,,Zbožňujem plávanie, a do ktorého jazera vlastne?" opýtala som sa. Plávanie bola kedysi moja jediná obľúbená vec zo športov, ktoré ma nútili robiť. ,,Voda bude určite príjemná a vhodná na plávanie." rozhliadla som sa ešte raz po celom klube a potom som čakala odpoveď.

,,Tak aspoň nie som sama." dopila som Írsku a položila som ju na bar. Keď som počula ako povedal, že aj v bare sa dá odpočinúť, s úškrnom som prikývla. ,,Máš pravdu, ale občas je tá hudba tak hlučná, že sa tu nedá ani len privrieť oči. Idú sa ti rozbiť bubienky, ale nikto to nerešpektuje. Si totiž v klube." zasmiala som sa. Pozrela som rovnakým smerom, akým naznačil rukou. Sedačky v rohu ma veľmi nelákali. ,,Tak pobavenie, čo tak zábavný park?" znova som nasadila ten úškrn. ,,Zabaviť? Na to nie som veľký expert, čo také sa dá robiť v clube plnom hrajúcej hudby?" Tancovať? Nie, to neprichádzalo do úvahy, som totálne nemehlo. ,,Myslím, že budeš mať lepšie nápady ako ja." čakala som, či niečo vytiahne, pretože moje nápady naozaj neprichádzali do úvahy.

Celý čas som ho sledovala. Zdal sa mi ako mladý chalan na voľnej nohe rovnako ako ja. Jasné, prečo si nezažartovať? Keď ku mne natiahol ruku, potriasla som mu s ňou a dovolila som perám, aby sa roztiahli do úsmevu. ,,Si tu nový?" Tak pocestný, čo zakotvil v bare.Dobre, to sme dvaja. Keď si objednal ďalší alkohol, zarazila som sa. Presne tento druh alkoholu som považovala za akýsi jed pre môj organizmus. Už niekoľko krát som to pila a nikdy som to nestrávila dobre. V tom mi položil otázku. Z úsmevu som roztiahla pery do úškrnu. ,,Nie, pozornosť mužov to nebola. Chcela som si ísť len oddýchnuť a narazila som sa club. Síce tu si asi veľmi neoddýchnem, aspoň sa odreágujem." Chápala som jeho humor ako pri každom chlapcovi či mužovi. ,,A čo pritiahlo sem teba?" odpila som si z Írskej v mojej ruke. Barman nás po celý čas sledoval, čo sa mi vôbec nepáčilo. Mierne som sa naňho zamračila a keď si ma všimol, otočil sa. Keď som však znova uprela pohľad na mladíka, zablúdil očami opäť na nás. Nemá sa kde pozerať?

Keď som whisky dopila, nepríjemne ma zaškrabalo v krku. Na mňa dosť ostré, prečo som si vybrala práve whisky? Keď som chlapca započula, uškrnula som sa. Mal pravdu. Načo im platia keď ani nevedia namiešať poriadny alkohol? Aj tak som si však objednala ďalší alkohol, tento krát Írsku. Írska mi začala chutiť. Konečne aj niečo dobré. Vlastne som to urobila len preto, aby som ďalej mohla sledovať chlapca. Pozeráš naňho ako teľa na nové vráta, prestaň s tým! Napomínala som samu seba. Ono to však nešlo. Nemohla som od neho odtrhnúť oči. Akoby ma k nemu niečo ťahalo. tebe fakt šibe alebo čo? otoč sa už konečne! opäť som sa napomínala, no skrátka to nešlo. Rozhodla som sa osloviť ho. Prisadla som si bližšie k nemu. ,,Ahoj, som Ashley." usmiala som sa naňho.

<<< Central Park
Club bol hneď za parkom tak som ho našla veľmi ľahko. Hudba hrala na plno a ja som si okamžite všimla mnoho ľudí. Pokúsila som sa ich nevnímať. Pretlačila som sa k pultu a posadila som sa. Barman práve dohovoril s nejakým chalanom. Nie je na zahodenie uškrnula som sa, no potom som sa otočila k barmanovi. ,,Dobrý deň, prosila by som si jednu skleničku Whisky" poprosila som a čakala som. Čašník na mňa pozrel cez nadvihnuté obočie, potom sa však otočil a namiešal mi whisky. Podala som mu peniaze a odpila som si. Hodila som na chlapca pri bare niekoľko zvedavých pohľadov, no pokúšala som sa byť nenápadná. Čo ak si ma všimne? Myšlienku som zahodila ako papier a keď som si znova odchlipla, usmiala som sa. tentokrát som dúfala, že si ma všimne.

<<< Kaviareň
Hneď ako som vyšla z kaviarne ma zaujal veľký park. Oči sa mi rozžiarili a vletela som doňho. Keď som videla že tam nie som sama, vydýchla som a ladne vykročila vpred. Obzerala som si okolité prostredie. Obklopená stromami som si pripadala ako v lese. Aj keď som nevedela prečo, vnímala som pachy silnejšie. Kráčala som si po parku, keď som zazrela nejaké šteniatko. Malá, hebká a bojazlivá guľka skrútená do klbka potichu zakňučala. Zdala sa mi známa. Podišla som bližšie, keby som mala chvost, stiahla by som ho. Nechcela som mu pomôcť. Vedela som, že nie je bezpečný. Z malej guľky sa stala veľká čierna obluda s vycerenými tesákmi, ktorá na mňa zavrčala a zmizla mi z dohľadu. Nevedela som rozoznať druh, bola som obklopená strachom. Otriasla som sa, zaťala som zuby a vybehla z parku. Teraz som si chcela nájsť nejaké miesto na ukľudnenie. Rozhodla som sa pohľadať nejaký Club.
>>> Club

<<< Izba č. 7
Prišla som k recepcii a vzala som si jeden z papierikov a pero, aby som mohla napísať odkaz. Otvorila som pero a na papierik som naškrabala: Prepáčte že už odchádzam, rada by som si poobzerala mesto a jeho okolie. Prídem neskôr. Nechcem sa prechádzať po meste za tmy... Ešte raz sa ospravedlňujem. Ashley Nightshade Odkaz som poskladala do malého štvorčeka a nechala som ho spolu s kľúčmi na recepčnom pulte. Posledný krát som vdýchla pach recepcie a pobrala som sa k východu. Dvere sa otvorili a vyšla som do slnečného dňa.
>>> Kaviareň

Keď ku mne pristúpila recepčná, vyľakala som sa. Myslela som že bude staršia. Predstavovala som si starú, umrmlanú babku ktorý mi vtrepe kľúče do ruky a odíde odo mňa. Upokojila som sa pri jej milom hlase. ,,Dobrý deň, áno rada by som sa ubytovala. Nevadila by mi dvojlôžková izba. Budem rada ak budem mať spolubývajúcu" milo som sa usmiala.
Zahrabla som do vrecka a vybrala peniaze. Spočítala som ich a podala som presnú sumu recepčnej. Milo som sa ešte raz usmiala a vzala som si kľúč. Potom som sa vybrala k veľkému výťahu, ktorý ma odviezol až k mojej izbe. Netrvalo dlho a izbu som hľadať nemusela. Okamžite som vletela do izby číslo 7 a zavrela som za sebou dvere. Snáď nebude môj spolubývajúci nejaký nudný starý chlap s pivom v ruke a hnusným výrazom s vráskami okolo očí.
>>> Izba č. 7

<< Zátoka Escrimë

Nakoniec som sa vrátila späť do hotela, kde som sa postavila päť k recepcii a čakala som na recepčnú. O chvíľu ma boleli nohy a tak som si šla sadnúť.

<< Jazero Farve

Od jazera Farve som si to nasmerovala k Zátoke Escrimë. Ladne som si vykračovala a hľadala som živé duše. Nikde nikto? Potom som objavila záhadnú dvojicu, ku ktorej som sa radšej nepribližovala. Nebadane som prešla k skalám, kde som sa usadila a odpočinula som si. Sledovala som nočnú oblohu a niekoľko krát som si zívla. Namáhavá noc, pri ktorej som vôbec nespala ma tak umordovala, že som zaspala...

>> Recepce

<< Recepce

Prechádzala som sa po okolí jazera. Niekoľko krát som zakopla, potom som si všimla mladé dievča ktoré uteká. Kam to beží? Chce spadnúť? hlavou mi lietalo niekoľko blbých nadávok na dievča, no aj tak som na ňu nezakričala. Otočila som sa k jazeru a vychutnávala som si čerstvý vzduch. Keď som zbadala ďalšie dievča, (až na rozdiel že toto ťažko kráčalo) zhíkla som, no potom som si ju prestala všímať. zaujímalo ma jazero, odrazu bolo až priveľmi zaujímavé. Nikoho som si nevšímala, obdivovala som len jazero. Sadla som si k jeho okraji a prezerala som si niekoľko farebných kameňov. Zaujal ma tyrkysový kameň, ktorý žiaril na ďaleko. Vzala som ho do dlane a niekoľko krát som ho pootáčala, až kým som nezistila, že je celkom obyčajný, vtedy som ho položila na svoje miesto a zdvihla som sa. Nikdy som nebola rada vonku tak, ako cez noc. Mesiac jasne svietil a ja som sa ním nechala pohltiť.

>> Zátoka Escrimë